Mám jeden pocit a nemám sa oň s kým podeliť, pretože nie je vhodné sa o ňom s mojimi blízkymi baviť.
Mám ten pocit a strašne by som potrebovala, aby o ňom všetci vedeli!
Mám ho a strašne ho potrebujem vyjadriť, ale nepatrí sa to.
Možno by som kreslila, ak by som to vedela a vyjadreniu by to stačilo. Skúsim to preto len nakresliť slovami. Základom pocitu je postavená postava s doširoka rozprestrenými rukami od seba, vo voľnom priestranstve s mierne privretými viečkami. Keby som kreslila, tie ruky by na kresbe neboli. A potom, zvyšok papiera by boli už len farby, ktoré, keby vedeli, by ten pocit dokonale vyjadrili. Vyfarbila by som priestor medzi rukami, do dúhy, do farebných pásov, do farebných škvŕn a zákrut, čiarok a menších machúľ. A nenakreslím ho preto, pretože by som nevedela vybrať správne farby. V predstave by na papieri správne boli, len boli a vyjadrovali, sálali a všetci by cítili to, čo cítim ja, ale nemôžem povedať.
A možno môžem predsalen niekomu. Pozvať L. na fiktívnu cigaretu na medziposchodie a objímajúc ju, dúfajúc, že sa to zo mňa dostane cez ňu do celého zvyšného sveta vysloviť tých pár viet.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár