Populácia starne, štát nemá peniaze na dôchodky, musí sa zadlžovať, hrozí nedostatok pracujúcich na dochodcov. Vyriešiť tento problém masívnym rodením nových detí situáciu nerieši, dieťa príde na pracovný trh až za 18-24 rokov (ale prebytok dôchodcov je už teraz ) a navyše už máme aj tak vysokú emisnú stopu a zdrojov je nedostatok. Navyšovanie populácie by len ešte viac znížilo množstvo zdrojov a prehlbilo chudobu, zvyšovali by sa ceny obydlí, energií, jedla, výrobkov a služieb, zvyšovala by sa emisná stopa, zhoršovalo otepľovanie. Pomôcť môže digitalizácia/robotizácia/Al ale tá problém len zmierni, no zcela nepotlačí. Preto niet iného riešenia než začať uvažovať nad tým znížiť dôchodky a zvýšiť množstvo dôchodcov v pracovnom trhu.
Práceschopní dôchodcovia (ktorí by boli schopní odpracovať aspon niečo) by nerobili ťažké fyzické práce, ale skôr ľahké fyzické až sedavé práce. Dostávali by od štátu 2/3 dôchodku. A teda dôchodca by mal na výber – zoberiem 2/3 dôchodku a nebudem pracovať, alebo zoberiem 2/3 dôchodku a ďalšie peniaze dostanem od zamestnávateľa, pričom množstvo sa bude vzťahovať na počet odrobených hodín. Toto by veľmi výrazne pomohlo odľahčiť bremeno pracujúcej sily na dôchodcov, pretože by im pracovali len na 2/3 dôchodku, zvyšné peniaze by dôchodcom v prípade práce vyplácali zamestnávatelia.
Problém by bol ale v tom, že väčšina dôchodcov bežne nedokáže pracovať na plný úväzok, a väčšina zamestnávateľov neponúka prácu na skrátený úväzok. Preto by musel vyjsť zákon o tom, že každý zamestnávateľ je povinný zamestnať dôchodcu a uprednostniť ho pred menej kvalifikovanou nedôchodcovskou silou, ak dôchodca spĺňa požadovanú pracovnú zručnosť a súčasne v prípade zamestnania dôchodcu je povinný zabezpečiť dôchodcovi v prípade zamestnania počet hodín ktoré si určí dôchodca. Ak si dôchodca určí, že chce pracovať 30 hodín mesačne, zamestnávateľ bude povinný nastaviť mu pracovný harmonogram tak aby jeho mesačná práca neprevyšovala 30 hodín práce. V prípade že zamestnávateľ tento zákon nedodrží, bude udeľovať dôchodcovi viac odpracovaných hodín ako si dôchodca určil, alebo ak o pracovnú pozíciu uprednostní menej kvalifikovaného mladšieho pracovníka len preto aby nemusel prijať dôchodcu ktorému by musel nastaviť jemu požadovaný pracovný harmonogram, v takom prípade štátna kontrola bude udeľovať zamestnávateľovi vysokú pokutu. Budú sa robiť náhodné kontroly, aby zamestnávatelia nezneužívali svoju právomoc.
Ak zamestnávateľ nájde dôchodcu, ktorý chce pracovať len 30 hodín mesačne, pričom on potrebuje zamestnanca na 176 hodín mesačne, čo teda spraví ? Môže spraviť to, že si nájde na pracovnú pozíciu ďalšieho človeka s ktorým sa dohodne na odpracovaní zvyšných 146 hodín. Tak bude mať 2 zamestnancov, jedného čo odrobí 30 a druhého čo odrobí 146.
Toto je výhodné pre štát (ušetrí 1/3 dôchodkov ), pre pracujúcich (nebudú musieť pracovať viac hodín na dôchodcov ), a aj pre samotných dôchodcov (zarobia si viac než keby neodpracovali nič + malé množstvo ľahkej práce zlepší aj ich zdravie ). Toto by sa nevzťahovalo na dôchodcov vyhodnotených zdravotnou poisťovnou ako nespôsobilých na akúkoľvek prácu v akomkoľvek časovom rozsahu. Tí by dostávali 100% výšky dochodku bez obmedzení.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Práceschopní dôchodcovia (ktorí by boli schopní odpracovať aspon niečo) by nerobili ťažké fyzické práce, ale skôr ľahké fyzické až sedavé práce. Dostávali by od štátu 2/3 dôchodku. A teda dôchodca by mal na výber – zoberiem 2/3 dôchodku a nebudem pracovať, alebo zoberiem 2/3 dôchodku a ďalšie peniaze dostanem od zamestnávateľa, pričom množstvo sa bude vzťahovať na počet odrobených hodín. Toto by veľmi výrazne pomohlo odľahčiť bremeno pracujúcej sily na dôchodcov, pretože by im pracovali len na 2/3 dôchodku, zvyšné peniaze by dôchodcom v prípade práce vyplácali zamestnávatelia.
Problém by bol ale v tom, že väčšina dôchodcov bežne nedokáže pracovať na plný úväzok, a väčšina zamestnávateľov neponúka prácu na skrátený úväzok. Preto by musel vyjsť zákon o tom, že každý zamestnávateľ je povinný zamestnať dôchodcu a uprednostniť ho pred menej kvalifikovanou nedôchodcovskou silou, ak dôchodca spĺňa požadovanú pracovnú zručnosť a súčasne v prípade zamestnania dôchodcu je povinný zabezpečiť dôchodcovi v prípade zamestnania počet hodín ktoré si určí dôchodca. Ak si dôchodca určí, že chce pracovať 30 hodín mesačne, zamestnávateľ bude povinný nastaviť mu pracovný harmonogram tak aby jeho mesačná práca neprevyšovala 30 hodín práce. V prípade že zamestnávateľ tento zákon nedodrží, bude udeľovať dôchodcovi viac odpracovaných hodín ako si dôchodca určil, alebo ak o pracovnú pozíciu uprednostní menej kvalifikovaného mladšieho pracovníka len preto aby nemusel prijať dôchodcu ktorému by musel nastaviť jemu požadovaný pracovný harmonogram, v takom prípade štátna kontrola bude udeľovať zamestnávateľovi vysokú pokutu. Budú sa robiť náhodné kontroly, aby zamestnávatelia nezneužívali svoju právomoc.
Ak zamestnávateľ nájde dôchodcu, ktorý chce pracovať len 30 hodín mesačne, pričom on potrebuje zamestnanca na 176 hodín mesačne, čo teda spraví ? Môže spraviť to, že si nájde na pracovnú pozíciu ďalšieho človeka s ktorým sa dohodne na odpracovaní zvyšných 146 hodín. Tak bude mať 2 zamestnancov, jedného čo odrobí 30 a druhého čo odrobí 146.
Toto je výhodné pre štát (ušetrí 1/3 dôchodkov ), pre pracujúcich (nebudú musieť pracovať viac hodín na dôchodcov ), a aj pre samotných dôchodcov (zarobia si viac než keby neodpracovali nič + malé množstvo ľahkej práce zlepší aj ich zdravie ). Toto by sa nevzťahovalo na dôchodcov vyhodnotených zdravotnou poisťovnou ako nespôsobilých na akúkoľvek prácu v akomkoľvek časovom rozsahu. Tí by dostávali 100% výšky dochodku bez obmedzení.