1 : Zem má dostatok zdrojov na uživenie viac než 8,3 miliardy ľudí bez vznikania nadbytočných emisií.
Odpoveď : To je síce pravda, ale to by museli všetci ľudia na planéte prejsť na africký spôsob života, bývať v stane, chodiť na zdravotné ošetrenie do najbližšej stodoly, liečiť sa bylinkami, spať v karavanoch, stanoch, chatrčiach, jesť hmyz, a rastlinnú stravu a mäso jesť len o sviatkoch, chodiť peši alebo na bicykli/motorke/MHD namiesto auta. A ešte v mnohých iných smeroch by sa musel človek výrazne "uskromniť". kvalita života by sa výrazne prepadla smerom nadol. Naozaj chceme takýto život ? Nie je lepšie aby nás bolo menej, ale aby sme si mohli dopriať plnohodnotný, zdravý dlhý život ?
2 : Čína ukazuje, že politika 1 dieťata nerieši problémy, naopak, vznikajú problémy s nedostatkom pracujúcich.
Odpoveď : Politika jedného dieťaťa v Číne bola oficiálne zavedená v roku 1979 pod vedením Teng Siao-pchinga s cieľom zmierniť hrozbu preľudnenia a podporiť ekonomický rast. Toto radikálne opatrenie, ktoré zásadne pretvorilo čínsku spoločnosť, sa formálne skončilo po 36 rokoch, 1. januára 2016, kedy vláda povolila všetkým párom mať dve deti.
Treba zdôrazniť že čínska vláda udržiavala politiku jedného dieťaťa len na "papieri". V skutočnosti povolené výnimky pre vidiecke rodiny a etnické menšiny spôsobili, že pôrodnosť na 1 ženu sa pohybovala od 2,91 do 1,61 s priemernou hodnotou 1,94 dieťaťa, čo bolo pre Čínu vysoké číslo a totálne nezvládnutie toho čo naplánovali. To sa prejavilo aj nárastom počtu obyvateľov z 0,98 miliardy v roku 1979 na 1,396 miliardy v roku 2015 !
Hoci sa Číne nepodarilo dať množstvo detí na 1 ženu na úroveň pod 1, predsa sa jej podarilo významne znížiť množstvo detí na 1 ženu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V rokoch 1930-1955 sa počet detí na ženu pohyboval od 5,5-6,26 a v rokoch 1955-1979 na úrovni od 6,26 do 2,74, čo je výrazne viacej než po uvedení "zákazu" od roku 1979-2015 s hodnotou 2,91-1,61. Tento krok Číne veľmi pomohol : V roku 1979 bola Čína extrémne chudobná, mala vyčerpanú ekonomiku po Kultúrnej revolúcii a obrovské množstvo nezaopatrených detí.Tým, že sa náhle prestali rodiť deti, sa v 80. a 90. rokoch dramaticky znížil počet krkov, ktoré bolo potrebné živiť. Výsledkom bolo, že takmer celá krajina mohla pracovať, miera závislosti bola minimálna a vyprodukované zdroje sa nemuseli okamžite spotrebovať na prežitie detí, ale investovali sa do priemyslu. Keď má rodina päť detí, všetky peniaze minie na jedlo a základné ošatenie. Rodina s jedným dieťaťom mala zrazu prebytok peňazí. Tieto peniaze si ľudia ukladali do štátnych bánk. Čínske banky tak získali obrovský domáci kapitál, z ktorého mohol štát financovať masívnu výstavbu infraštruktúry (diaľnice, železnice, továrne, mestá), čo bol hlavný motor čínskeho ekonomického zázraku. Zvýšenie kvality ľudského kapitálu (Kvalita namiesto kvantity). Štát aj samotní rodičia presmerovali obmedzené zdroje z kvantity do kvality. Namiesto toho, aby rodičia rozdelili svoje úspory medzi štyri deti, investovali všetko do jediného syna alebo dcéry. To viedlo k raketovému nárastu vzdelanosti. Čína v priebehu dvoch desaťročí pretransformovala svoju negramotnú alebo len základne vzdelanú roľnícku silu na vysoko vzdelaných inžinierov, technikov a manažérov, ktorých rozvíjajúca sa ekonomika nutne potrebovala. Odľahčenie štátneho rozpočtu. Komunistická strana spočítala, že bez regulácie by krajine hrozil hladomor a kolaps infraštruktúry. Menej detí znamenalo, že štát ušetril astronomické sumy, ktoré by inak musel investovať do stavby škôl, nemocníc, produkcie potravín a dotácií na bývanie. Tieto ušetrené peniaze vláda investovala priamo do podpory exportu, zakladania špeciálnych ekonomických zón (napr. Šen-čen) a budovanie priemyslu na čele výstavby robotiky a strojov.
Nie je pravda že by Čína trpela nedostatkom pracovnej sily. Obchodná bilancia Číny sa nachádza v rekordnom prebytku, ktorý za celý rok 2025 dosiahol historické maximum 1,19 bilióna USD. Čína teda viacej vyrába než dováža, čo naznačuje, že robotníkov je veľa. Teda nejde ani tak o ľudskú silu, ako o stroje. Počet robotníkov síce od roku 1979 začal klesať, avšak ušetrené peniaze, ktoré Čína ušetrila na deťoch, investovala do masívnej robotizácie, vďaka ktorej sa objem výroby mnohonásobne zvýšil, napriek zmenšovaniu počtu narodených detí.
Na Číne vidíme krásny príklad toho, že lepšie je ekonomiku naštartovať znižovaním narodených detí, a ušetrené peniaze investovať do robotiky/strojov/priemyslu/vedy, než naštartovaním porodnosti ako to vidíme v nerozvinutých afrických krajinách, ktoré potom trpia nevzdelanosťou, hladomormi, chorobami, nedostatkom zdrojov a zlou kvalitou života.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
1 : Zem má dostatok zdrojov na uživenie viac než 8,3 miliardy ľudí bez vznikania nadbytočných emisií.
Odpoveď : To je síce pravda, ale to by museli všetci ľudia na planéte prejsť na africký spôsob života, bývať v stane, chodiť na zdravotné ošetrenie do najbližšej stodoly, liečiť sa bylinkami, spať v karavanoch, stanoch, chatrčiach, jesť hmyz, a rastlinnú stravu a mäso jesť len o sviatkoch, chodiť peši alebo na bicykli/motorke/MHD namiesto auta. A ešte v mnohých iných smeroch by sa musel človek výrazne "uskromniť". kvalita života by sa výrazne prepadla smerom nadol. Naozaj chceme takýto život ? Nie je lepšie aby nás bolo menej, ale aby sme si mohli dopriať plnohodnotný, zdravý dlhý život ?
2 : Čína ukazuje, že politika 1 dieťata nerieši problémy, naopak, vznikajú problémy s nedostatkom pracujúcich.
Odpoveď : Politika jedného dieťaťa v Číne bola oficiálne zavedená v roku 1979 pod vedením Teng Siao-pchinga s cieľom zmierniť hrozbu preľudnenia a podporiť ekonomický rast. Toto radikálne opatrenie, ktoré zásadne pretvorilo čínsku spoločnosť, sa formálne skončilo po 36 rokoch, 1. januára 2016, kedy vláda povolila všetkým párom mať dve deti.
Treba zdôrazniť že čínska vláda udržiavala politiku jedného dieťaťa len na "papieri". V skutočnosti povolené výnimky pre vidiecke rodiny a etnické menšiny spôsobili, že pôrodnosť na 1 ženu sa pohybovala od 2,91 do 1,61 s priemernou hodnotou 1,94 dieťaťa, čo bolo pre Čínu vysoké číslo a totálne nezvládnutie toho čo naplánovali. To sa prejavilo aj nárastom počtu obyvateľov z 0,98 miliardy v roku 1979 na 1,396 miliardy v roku 2015 !
Hoci sa Číne nepodarilo dať množstvo detí na 1 ženu na úroveň pod 1, predsa sa jej podarilo významne znížiť množstvo detí na 1 ženu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V rokoch 1930-1955 sa počet detí na ženu pohyboval od 5,5-6,26 a v rokoch 1955-1979 na úrovni od 6,26 do 2,74, čo je výrazne viacej než po uvedení "zákazu" od roku 1979-2015 s hodnotou 2,91-1,61. Tento krok Číne veľmi pomohol : V roku 1979 bola Čína extrémne chudobná, mala vyčerpanú ekonomiku po Kultúrnej revolúcii a obrovské množstvo nezaopatrených detí.Tým, že sa náhle prestali rodiť deti, sa v 80. a 90. rokoch dramaticky znížil počet krkov, ktoré bolo potrebné živiť. Výsledkom bolo, že takmer celá krajina mohla pracovať, miera závislosti bola minimálna a vyprodukované zdroje sa nemuseli okamžite spotrebovať na prežitie detí, ale investovali sa do priemyslu. Keď má rodina päť detí, všetky peniaze minie na jedlo a základné ošatenie. Rodina s jedným dieťaťom mala zrazu prebytok peňazí. Tieto peniaze si ľudia ukladali do štátnych bánk. Čínske banky tak získali obrovský domáci kapitál, z ktorého mohol štát financovať masívnu výstavbu infraštruktúry (diaľnice, železnice, továrne, mestá), čo bol hlavný motor čínskeho ekonomického zázraku. Zvýšenie kvality ľudského kapitálu (Kvalita namiesto kvantity). Štát aj samotní rodičia presmerovali obmedzené zdroje z kvantity do kvality. Namiesto toho, aby rodičia rozdelili svoje úspory medzi štyri deti, investovali všetko do jediného syna alebo dcéry. To viedlo k raketovému nárastu vzdelanosti. Čína v priebehu dvoch desaťročí pretransformovala svoju negramotnú alebo len základne vzdelanú roľnícku silu na vysoko vzdelaných inžinierov, technikov a manažérov, ktorých rozvíjajúca sa ekonomika nutne potrebovala. Odľahčenie štátneho rozpočtu. Komunistická strana spočítala, že bez regulácie by krajine hrozil hladomor a kolaps infraštruktúry. Menej detí znamenalo, že štát ušetril astronomické sumy, ktoré by inak musel investovať do stavby škôl, nemocníc, produkcie potravín a dotácií na bývanie. Tieto ušetrené peniaze vláda investovala priamo do podpory exportu, zakladania špeciálnych ekonomických zón (napr. Šen-čen) a budovanie priemyslu na čele výstavby robotiky a strojov.
Nie je pravda že by Čína trpela nedostatkom pracovnej sily. Obchodná bilancia Číny sa nachádza v rekordnom prebytku, ktorý za celý rok 2025 dosiahol historické maximum 1,19 bilióna USD. Čína teda viacej vyrába než dováža, čo naznačuje, že robotníkov je veľa. Teda nejde ani tak o ľudskú silu, ako o stroje. Počet robotníkov síce od roku 1979 začal klesať, avšak ušetrené peniaze, ktoré Čína ušetrila na deťoch, investovala do masívnej robotizácie, vďaka ktorej sa objem výroby mnohonásobne zvýšil, napriek zmenšovaniu počtu narodených detí.
Na Číne vidíme krásny príklad toho, že lepšie je ekonomiku naštartovať znižovaním narodených detí, a ušetrené peniaze investovať do robotiky/strojov/priemyslu/vedy, než naštartovaním porodnosti ako to vidíme v nerozvinutých afrických krajinách, ktoré potom trpia nevzdelanosťou, hladomormi, chorobami, nedostatkom zdrojov a zlou kvalitou života.