Važení a milí, plesniví a hnilí...
Váš duchovný GURU sa hlási opäť o pár slov. Ako ste si iste všimli - odporný a nevystihujúci názov (Išlo vajce na vandrovku) pre súcno týchto mojich citových výlevov som zmenil. Lebo zmena je život a istý ujo, už si nepamätám jeho meno, povedal že - Dokonalosť spočíva v tom, často sa meniť... takže je možné, že pozitívne periodikum ešte premenujem na pozitívny občasník... poneváč!!! jeden nikdy nevie, a tiež aj pre to, že som zistil, že keby sa vám prihováram denne tak po prvé - asi vás to prestane po týždni baviť a po druhé, daktoré dni som aj teraz leeen tak preflákal a teda by to bola storka na dva riadky.... a to teda neviem či sa vám chce čítať, ale ak hej, tak je ešte možné že periodium alebo občasník zmením ešte na denník.... no suma sumárum... názov je ešte v inkubátore.

takžéé... DEŇ 2.
áno, tento deň je ten deň o ktorom som vravel vyšie - preflákaný... ALE!!! kedže toto je pozitívne periodikum našiel som aj tu čosi pozitívne. Poznáte ten pocit, keď so všetkým vaším entuziazmom a nadšením pre vec niečo zdelíte svetu a svet vám ukáže svoj chrbát? tak presne toto som mal so zdieľaním odkazu na rozhovor s duncanom jonesom, ktorý je zodpovedný za vznik filmu Warcraft. Povedal, že film je už hotový a v júny 2016 uzrie svetlo sveta, a že!!! ak to dobre dopadne, že možno bude trilógia!!!! ja som sa z tejto novinky ako to zanietený fanúšik tej najlepšej stratégie s dokonalým príbehom, ktorý sledujem už od vydania warcraft 2ky!! brutálne potešil a hneď natešený pridával odkaz na tento krátky rozhovor, ktorý sa nestretol s pochopením u mojich fejsbúkových kamarátoch - žiadna interakcia proste... a tak som bol smutný a bolela ma duša z toho a tak, a tak som to postaval kde ma napadlo a spoznal som jednu osobu, ktorá je zdá sa do príbehu warcraftu zažratá ešte viac ako ja.... čo je úplne bombastické, lebo som sa doteraz nemal s kým o tom baviť... báj d wej, je aj tu niekto koho viac zaujíma príbeh ako samotná hra?

DEŇ 3.
Začali sa u nás folklórne slávnosti no a ako sa na správneho podpoľanca patrí - tam som proste nemohol chýbať. Naše slávnosti sú špecifické tým, že sú tam tri tábory folklóru - americký - a kolotoče pre -násťročnú mládeže; lietajúce cvičky vzduchom pri jazde centrifúgou doslova povinnosť ; stanovište u nás zvané ako OŽRANISKO, inak tiež aj stravovací areál, kde sú sa väčšinou tie dva svety amerického a toho nášho folklóru stretnú pri pive a dákom žrádle no a pre milovníkov folklóru je tu prírodný amfiteáter s pestrým programom. Rozhodol som sa teda že pôjdem na program - stojím v rade na lístky a zrazu začnú ľudia chodiť, že už je vypredané, že už lístky nekúpim. Tak som obchádzal areálom, keď počujem, že sa niekto vadí s organizátormi. Po tejto hádke začali ľúdí púšťať bez vstupenky proste len tak takže som sa kultúrne vyžil a zadarmenko Nakoľko už nejaký ten piatok nepijem, boli toto asi moje prvé slávnosti, kde som bol na triezvo, nenarobil si hanbu, pozrel program a spokojný išiel o polnoci po programe domov. nutno podotknúť, že vystupovala aj Lúčnica a ja som sa pár krát zaľúbil a hneď aj odľúbil Je krásne pozorovať ako dokáže na podpolianskych slávnostiach rýchlo vzplanúť láska a tak rýchlo aj vyprchať ale neviem či práve táto posledná veta je najpozitívnejšia, ale je to tak

DEŇ 4.
že vraj ideme zase na slávnosti. že vraj si chcem pofotiť nejakých súboristov v krojoch. že vraj je sobota a že vraj autobusy chodia cez víkendy nejako divne. a áno, všetky že vraj sú pravda. Smutné na tom je, že som to zistil až véľmi neskoro ono totiž bolo 11:30 keď som si išiel pozrieť spoje a 11:45 išiel autobus (ktorý by šiel až k amfiteátru, ďalší išiel až o tretej a aj to len na zaČiatok mesta, pričom slávnosti sú na konci - dobré 4 km chôdze no a keďže som ešte o pol dvanástej pobehoval v dome v trencľoch, nebol najedený ani ja ani hospodárske zvery, nechal som to rovno na tretiu a vybral sa o 15:00 na autobus a viete čo? Prišla kyvadlovka až do nášho mesta a tak som sa o tretej autobusom dostal až k amfíku, prada ňe? Kamarát oslavoval narodeniny a tak som s ním vydržal až do rána, chceli sme ísť prvým autobusom domov, len sme pozabudli, že je nedeľa a tak prvý autobus išiel až o siedmej a z druhého konca mesta. Tak sme teda išiel na ten druhý koniec, keď tu zrazu autobus.... kamarát mi vraví - poď bežíme!!! Tak sme si dali aj rannú rozcvičku! lebo však v zdravom tele, zdravý duch nie? domov sme prišli o pol osmej a drichmal som asi do pol tretej. neviem čo vidieť na tomto pozitívne, ale tak do tretej aspoň bola aká taká zábavička pri ľudovej zábave, videl som pár známych zase, pospomínal na strednú školu a uvedomil si, že by mi už patrilo nájsť si voľáku nevestu

toť vsjo k dnešnému pozitívnemu periodiku. Inak dal sa teda na to pozitívne blogovanie niekto z vás, či ani nie?

 Denník
Komentuj
 fotka
beaurebelle  12. 7. 2015 18:46
je strašne super čítať takéto pozitívne blogy! potrebujem nakaziť pozitivizmom, takže vďaka! :happy:
 fotka
motorbreath  12. 7. 2015 19:29
@beaurebelle no rado sa stalo aj nabuduce snáď
Napíš svoj komentár