Nedá mi to, musím začať tak strašne sladko pozitívne. Ale tak vyšlo mi skoro, skoro úplne všetko.
Ráno som vstala a oholila som si nohy. Musela som, mala som ísť na pohovor do práce a ani jedny gate už nezapnem, keďže elegantnú časť garderóby som naposledy dopĺňala v čase, keď som ešte chodila s Mirkom. A to som vážila o 10 kg menej. Musela som si teda dať sukňu. No, musela. Veď aj tak trochu chcela. Nohy mám pekné, prečo si trošku nepomôcť, zvlášť, keď ma na pohovore spovedal chalan v mojom veku.
Sukňa mi samozrejme pomohla, postupujem do druhého kola, ale to trochu predbieham.
V Trnave je inak cirkus. Neviem ako sa volá, ale sú tam do 27.6., keby niekto chcel ísť. Majú tam aj slony. Presne tri. A ako to viem? Pretože ich mali vypustené v ohrade. Takže som hneď z pohovoru spočinula pohľadom na sloníkoch. A potom v tescu moja obľúbená kávička, jááj, deň sa ešte len začínal a mne bolo dobre.
Potom som sa vybrala ku kaderníčke. Nebol to dobrý nápad, krásavica síce mala napísané, že "ordinuje" od desiatej, ale bolo pol jedenástej a jej nikde. Že príde až po dvanástej, to mi ešte povedala do telefónu. A znela mi nesympaticky, už to mal byť pre mňa signál, aby som na ňu zvysoka dlabala a išla radšej domov.
Ale vlak meškal a ja som si povedala, že počkám do tej dvanástej, za to nič nedám a možno už budem mať večer konečne pokoj od dlhých vlasov.
Na stanici som si kúpila pizza fornetty a pánko, ktorý opravoval automat na kávu, mi ponúkol jedno kapučíno grátis. Už moja druhá káva dnešný deň, wau, ja dnes nezaspím. Potom okolo mňa prešli také čajky. Rozprávali sa o adrenalíne, že jedna mala strašný deň a adrenalín jej stúpol na 120 na 80. Mne sa dvihol adrenalín, keď to povedala.
Vrátila som sa do kaderníctva a po piatich minútach som sa otočila na päte, že ďakujem. Obratom som volala do Bratislavy a voilá, mám termín hneď na zajtra. Jupiiii.
Došla som domov, síce otlačená od svíň-topánok, takisto jediných vhodných na pohovor. Nevadí. Potom mi volal ten chalan, čo ma spovedal na pohovore. V piatok si to miesto idem vybojovať, veru hej, páči sa mi to tam a chcem tam robiť, nech si myslí kto chce-čo chce.
Ešte o šiestej zumba, skoro som dušu vypľula ale teraz, keď už som osprchovaná a sedím tu holá, iba v uteráku, je mi vlastne super fajne. Len ten adrenalín. Zajtra si kávu nedám. Ani takú, akú ľúbim, ani takú zadarmo.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
fxx
15. 6.júna 2011 20:22
no,mi dačo hovor o adrenalíne teraz.
Napíš svoj komentár