Nie som zvyknutý, že by som nemal žiadnu správu na mobile- len tak medzi rečou som povedal mame: "Nikto mi nepíše, asi ma nikto nemá rád". A jej odpoveď bola dosť prekvapujúca. "Asi je to tak, ostala ti len mama."

Po tejto vete som si uvedomil, že ma vlastne aj pravdu. Nedokážem si nájsť nikoho, kto by bol so mnou vo vzťahu.

Neviem čo sa deje teraz- ale drahý mi odišiel dnes do Maďarska. Večer som mu nepísal správu na dobrú noc- chcel som vedieť, či mi on napíše. Nepísal ju do 22,00, tak som sa rozhodol ísť spať. V mojej duši sa skrývala nádej, že mi ju pošle, keď budem spať a zobudím sa plný očakávania. No žiaľ, nič sa nestalo.

Zobudil som sa asi cez noc 3- krát. Na posledný krát som kukal na mobil asi dve minúty, či mi nedošlo nič. Videl som tam len, že môžem ísť na net. V tom okamihu som sa rozbrečal, pustil som si hudbu a pýtal sa Boha, že prečo, prečo sa to vždy musí stať mne. Nevedel som už zaspať. Zrazu som pocítil čudný pocit- niečo ma strašne ťahalo ísť von na prechádzku- ale strašne ma to ťahalo. Lenže ja som tvor trošku lenivý- tak som to odignoroval. Z môjho smútku mi ostali na tvári cestičky sĺz. Rozlpakal so sa znovu. Ale teraz som pociťoval takú čudnú bolesť pri srdci. Strašne ma bolelo- neviem, na infarkt som sa necítil- bola to iná bolesť.

Túto bolesť by som prirovnal k bolesti zlomeného srdca. Akoby mi našepkávalo, že som už za vodou a nie je návratu späť.

Znovu som sa opýtal Boha: "Čo robím zle, čo robím zle"- túto otázku som si kládol asi len minútu a potom som položil druhú: "Keď nemôžem mať milovanú osobu pri sebe a vždy ostanem len sám." Možno maľujem čerta na stenu- ale neznášam stav neistoty- fakt nie.

Napísal som kamarátovi, čo sa mi stalo- ale ako vždy- nikto mi neodpovie, bo všetci spia.

Môjmu drahému som dal včera na USB jeden súbor vo Worde, kde som sa mu ospravedlňoval za to, že som ho nútil do toho (chcel som mu dať pusu, aby som vedel na čom som). Po stretku som mu napísal sms- ale neodpovedal. A potom prišiel ten večer-

Mama ma asi pravdu- neostane mi nikto, kto by ma mal rád len ona. Myslím si, že som prekliaty.

Hoci mám dosť kamarátov a kamarátiek- ale vždy keď sa mi niečo stane- tak sa pripletie zvláštna hra osudu a nikto mi nedokáže a ani nemôže pomôcť-

Za staré hriechy sa platí tvrdo a neuprosne.

Som v znamení barana- a o nás sa hovorí, že milujeme celou dušou a srdcom. Ja som taký- keď sa mi niekto páči a buchnem sa- tak by som chcel byť s ním stále- patrím tiež k ľudom, ktorí radi komunikujú a niektorí to proste nemusia-

Nakoniec len jedná myšlienka- Samota je najhoršia vec na svete- rozožiera tvoje vnútro pomaly, ale isto. Málokto sa dokáže vykmásať z jej pazúrov.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
vevenka  13. 9. 2008 08:24
ale tak určite niekto príde kto na teba myslí...

a vobec určite ak ti aj niekto nenapiše nezanmena to že na teba nemysli...určtie niesi preliaty..

a veru samota je strašná vec...

veľa štastia...
 fotka
olgojchorchoj  17. 9. 2008 19:47
cica...ked uz nic tak si v takejto chvili spomen na to..ze ja si velmi vazim ze si kamarat s ktorym som stale v kontakte, a ktory ma neopusta, a s ktorym nemam ziadne zvady..a to je velka vec..bo som sa s mnohymi chalanmi povadil na hluposti casto mojou vinou... vzdy ti rad pomozem, poradim a vypocujem
 fotka
milli666  17. 9. 2008 20:36
@2 Marek, som ti strašne,ale strašne vďačný, že pri mne stojíš aj keď vieš- že je to so mnou veľmi, ale veľmi ťažké. Som spútaný akousi silou, kt. nemá na mňa dobrý vplyv a všetko vidím čierno.



Prežili sme si svoje- ty vieš o mne dosť a zase ja viem o tebe dosť- a priznám sa ti- dakedy mam aj pocit- že sme si dáko viac ako len kamaráti-



Ďakujem ti moc- za to, že si
Napíš svoj komentár