Bol to chlapec. Mal hnedé kučeravé vlasy a zelené oči, v ktorých som občas zazrela kúsok oranžovej. Zadychčane povedal:
"Prepáčte, že idem neskoro, zmeškal som električku." Kris sa postavil a priateľsky povedal:
"Ahoj Šimon, ako žiješ? Už dlho sme sa nevideli."
"Jéj, ahoj Kris, no ide to a ty ?"
"U mňa to ide dobre. Zavolal som ťa sem, lebo.......", a začal mu niečo šuškať, a pozerať
sa na nás. "Ok.", povedal Šimon, keď mu Kris dorozprával čo sa tu deje.
Sadol si k nám do kruhu, a všetci sme sa zase začali zoznamovať a všetko mu vysvetľovať.
Keď sme všetci odišli, po ceste som sa Krisa spýtala:
"Títo ľudia nie sú z našej školy, že?"
"Nie, sú z nejakej školy na konci mesta, neviem presne ako sa tá školy volá."
"Sú super nie?"
"To hej, sú."
"Ináč, naozaj veľmi pekne ti ďakujem že si tích ľudí zohnal."
"aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaale neni zač.", a usmial sa na mňa.
A dodal vtipnú hlášku. Smiali sme sa spolu na celú ulicu. Potom zabočil doprava na Bilíčkovu
ulicu, a ja som išla rovno. Dala som si do uší slúchatka, a počas cesty som počúvala hudbu.
Dnes bol piatok, a zajtra budem doma iba zo sestrou lebo rodičia išli navštíviť tetu a my sme nechceli, takže by som mohla ísť preskúmať okolie. Z okna mám výhľad na kopec kde sa
vidím ako ľudia venčia psov, takže by som sa tam mohla ísť pozrieť. Došla som domov, rodičia
na večeru objednali pizzu, lebo za tetou odchádzajú už dnes večer. "Ale toto sa stalo posledný
krát!", povedala mama prísne keď odchádzali. Hneď ako sme s Ninou počuli buchnutie brány,
chytili sme sa za ruky začali tancovať a smiať sa po celom byte. Potom sme si pozreli horor,
ktorý nám rodičia zakázali pozerať. Nebolo to vôbec strašidelné, až na tú časť, kedy otvorilo
to dievča skriňu, kde niečo klopalo, a v skrini bola obesená jej mama a veďľa nej bola odporná
krvavá postava, so zjavenou tvárou čo sa škerila. Zato Nina jačala pri každej kvapke krvi, čiže
stále. Keď film skončil bolí dve hodiny ráno. O 02.17 mi Nina vliezla do postele, že sa bojí.
Divné, to ja by som jej mala liezť do postele, nie ona mne. Ale čo sa dá robiť, celú noc ma
kopala a ja som nemohla spať. A preto som sa zobudila o desiatej. V byte bolo ticho,
a na stole som našla pripravené raňajky a lístok, kde bolo napísané že išla von z partiou.
Osprchovala som sa, zjedla som raňajky a išla som na ten kopec. Vyšla som úplne hore,
a z tadiaľ bol krásny výhľad na mesto. Mesto sa rozdeľovalo na dve časti, a medzi tými dvoma
časťami bol taký naozaj maličký lesík. Tráva na tom kopci bola krásne zelená, a slnko krásne
svietilo. Ľahla som si do trávy, pozorovala oblaky a v mysli si hovorila ako tie oblaky vyzerajú.
Jeden sa dokonca podobal na Me Gusta! No zrazu mi výhľad zakryla psia papuľa, ktorá mi začala
lízať tvár.

 Blog
Komentuj
 fotka
grafer  4. 7. 2012 23:16
Ked som zacal citat tuto kapitolu, uvedomil som si, ze som uplne zabudol co bolo v tej predoslej. Tak som si musel precitat aspon kusok tej desiatky. Co to znamena? Ze by si to sem mala davat tesnejsie za sebou. Aj tak to mas urcite v PC napisane uz trochu dopredu Ale inak pekne.

Napíš svoj komentár