Priučil sa už aj kone podkúvať, ale streľba z luku mu akosi stále nejde. Bolesť v chrbte mu stále nedovolí poriadne napnúť luk. "Tristan! Nože pod sem" ozve sa z vyhne spoza chatrče. "Áno už idem" zakričí, oprie luk o strom a ide do dielne. "Vieš narábať s mečom?" spýta sa ho cez plece Artur. "Nie, ešte nikdy som žiaden nedržal ale veľmi by som to chcel vedieť" odpovie trochu smutne. "To nevadí, ja s Elie ťa to naučíme neboj sa. Ale samotný tréning ešte niečo predchádza" povie s potmehútskym úsmevom. "Kondícia" usmeje sa. "A začneme hneď teraz, aj tak nemáš nič na robote. Taaakže" zoberie z police presýpacie hodiny "až padne posledné zrnko obehneš celé jazero a vrátiš sa presne tu kde stojíš. Štaaaart!!!". Mladík sa zaskočený spýta "počkať, a kolko mám vlastne času? Muž s úsmevom odpovedá "to sám zistíš. Možno za mesiac, možno za dva, je to na tebe. No na tvojom mieste by som už šiel".
Mladík vybehne z dielne šprintom v snahe o čo najlepší výsledok. No dôjde sotva k napájadlu ktoré je asi v štvrtine dráhy a už lape po dychu, v boku ho silno pichá a v hlave sa mu krúti, tak sa musí na chvíľu zastaviť. Porozhliadne po nádhernej krajine. Slnko už zapadá a obloha sa zahaľuje do šarlátového plášťa. No veľmi si ten pohľad neužije. "Hijoooo" ozve sa znenazdajky v diaľke. Rýchlo sa skryje za obrovským dubom. Okolo neho precválajú dvaja jazdci. Opatrne vykukne a opäť zbadá na ich plášťoch ten symbol. "Och nie, čo chcú" rozbehne sa naspäť ku chatrči pričom nedávnu únavu ignoruje. Ta ho však opäť premôže. Než dôjde na dohlad chatrči, jazdci sa už vracajú. V poslednej chvíli stihne uskočiť a skryť sa v hustých kríkoch. "Čo chceli" dobehne celý zadýchaný. "Ale nič. Len sa trochu povypytovali na teba a to je všetko. Inak čas už dávno uplynul takže...och zabudol som ti povedať že ak to nestihneš, tak spíš na tvrdej zemi" povie s úsmevom. "Ale veď" "žiadne ale" skočí mu do reči. "Veď keby som prišiel skôr tak by ma tu našli" povie trochu zaskočený Arturovou bezohľadnosťou. "Ako som povedal. Ver mi, je to pre tvoje dobro".
Deň čo deň bežal Tristan okolo jazera a deň čo deň dosahoval stále lepšie a lepšie výsledky. Už si zvykol aj na tvrdú zem na ktorej spáva už takmer tri mesiace. Dnes sa mu už podarilo dobehnúť načas. Síce nevládal už ani stáť a pred očami mal zahmlené no hrial ho pocit úspechu. Po nezvyčajne tichej večery sa všetci poberajú spať. "Zajtra už začneme trénovať keďže si zvládol prvú časť" prehodí Artur cez plece a ľahne si. Aj mladík si ľahne tentoraz už na slamený matrac. "Dobru noc" zaželá ostatným. Prejde však hodina ale akosi ho neberie na spánok. Zvykol si už na tvrdú zem a tak odsunie matrac a ľahne si pred kozub. Takmer okamžite naňho doľahne únava, ešte sa pousmeje nad svojim výkonom že už niečo dokázal a už sa nevie dočkať zajtrajška kedy po prvýkrát uchopí meč.
„Vstávame“ ozve sa celou chatrčou. Mladík skoro vy skočí z kože. „Čo sa deje?“ spýta sa. „Že čo sa deje? Predsa ide sa trénovať. Elie dnes Tristana naučíš niekoľko ťahov ty, lebo ja musím zaviesť podkovy a meče do mesta a urobiť nákup“. „Tak dobre“ odpovedá. „tak pod Tristan, začneme. „Čo? Hneď teraz? Ani sa nenaraňajkujeme?“ opýta sa udivene. „Isteže nie, potom by si sa nemotorne pohyboval“ usmeje sa. „No tak chod, počkaj ma na lúke ja zájdem po meče a prídem za tebou“. „No tak dobre teda“ vyberie sa na lúku pričom v žalúdku mu škvŕka. Pri ceste nájde zopár malín ktoré s chuťou zje. Počasie je skutočne nádherné. Slnko príjemne hreje, a vietor osviežuje. „Tak som tu“ ozve sa za ním „začneme“. Hodí mu meč no mladík je ako zaspatý. Svojou nešikovnosťou si narazí prst. „To budeme bojovať s drevenými mečmi?“ spýta sa. „Isteže, nechceš predsa aby som ťa zabila hneď pri prvom tréningu alebo áno?“ odpovedá s úškrnom.
„No tak zaútoč“ vyzve ho dievčina. Mladík zdvihne meč oboma rukami rozmachne sa a udrie. Jeho úder je však zblokovaný a prichádza následný uder pod pás. „Áuu, veď ma trochu šetri“ zvolá. „Veď nie si malé decko, tak pravidlo č.1 Nikdy nedaj najavo svoju bolesť inak ešte viac vyburcuješ nepriateľa“. Tentoraz zaútočí prvá Elie. Tristan stihne vykryť prvý úder no vzápätí ucíti meč na svojom krku. „Pravidlo č.2 Sústreď sa a predvídaj“. Takto to pokračuje celé dopoludnie až kým mladík nepadne na zem celý doudieraný a unavený. „Na dnes stačilo“ povie zničene.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nikiy
11. 4.apríla 2011 21:24
pokračovanie
Napíš svoj komentár