A my sme sa, milý Birdz, stretli práve tu. A potom, takmer o mesiac, sme sa videli tak ozajsky- pred školou, keď za mnou prišiel. A boli sme sa prejsť, a na čaj, a na ďalší čaj. A v kine. (Prečo sa kino na prvom rande neodporúča?) A potom sme sedeli na stanici. A teraz sa prihlúplo usmievam, keď si na ten večer spomeniem.
Dostala som fotku, ktorú spravil on. Konečne sa mám v tej izbe na čo pozerať. Pravdaže, radšej by som sa pozerala naňho.
Na jeho oči, keď sa usmieva i neusmieva. Na jeho sústredený pohľad, keď sa "hrá" s fotoaparátom. Zbožňujem nadšenie, s ktorým mi rozpráva o tom, čo si prečítal. Napríklad o teórii, že Mesiac je dutý alebo o tom, že Galileo Galilei pozoroval jeho povrch. A tak podobne
Viem, že krása nie je všetko. No i tak musím povedať, že Dávid je krásny. Veľmi. Občas, keď vedľa mňa leží so zatvorenými očami, sa naňho pozerám a bojím sa žmurknúť, aby nezmizol. Lebo je ako sen.
Keď sme sa vtedy v sobotu pozerali z postele na mesiac, bola som najšťastnejšou osobou na svete. Cítila som, ako mu bije srdce, a aj keď si myslím, že moja slovná zásoba je pomerne bohatá, tento pocit nedokážem pomenovať tým správnym výrazom.
Včera sme spolu prvýkrát cestovali vlakom. Osobák do Galanty. Zrazu bola cesta, ktorá inokedy trvá dosť dlho, až príliš krátka. Sediac potom neskôr v rýchliku domov, neprítomne som prehadzovala pohľad z okna do písmen v mobile. A nevadilo mi, že som spala asi hodinu, že mrznem aj v bunde, lebo kúrenie je vlastne chladenie.
Viete, mám teraz vlastný zdroj energie a tepla.
A aj keď mal byť tento blog dlhý, bude krátky.
Lebo už nadpis povedal všetko.
A Luciino drevené srdce ozelenieva.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
10
Kino nie je vhodné na 1. rande, lebo sa počas neho dá len kukať na film, čo je posledná vec, ktorá ľudí na 1. rande zaujíma
Napíš svoj komentár
nech to vydrží
vďaka za blog a podelenie sa o niečo krásne.