Biblia však hovorí, že praktizovanie týchto kultov plodnosti bolo jedným z dôvodov, pre ktoré boli pohanské kmene vyhnané zo zasľúbenej krajiny, ktorú Boh dal izraelskému ľudu. Ľudia veriaci Biblii musia prirodzene namietnuť, že biblické vykreslenie Ježišovho života je celkom iné od interpretácie, ktorú nám ponúka Dan Brown. Pisateľ Da Vinciho kódu s touto námietkou očividne rátal, a preto sa s ňou vyrovnáva na stránkach knihy. Tvrdí, že súčasný cirkvou prijímaný text Novej zmluvy je zbierkou klamstiev, účelovo zostavených na príkaz cisára Konštantína, ktorý aj keď bol po celý svoj život pohanom, urobil z kresťanstva štátne náboženstvo a zneužil ho na presadenie svojich cieľov a zjednotenie ríše. Pre Brownovu prácu s informáciami je typické, že síce používa správne a všeobecne známe fakty, ale pridáva k nim nepravdy a omyly. Z týchto fabulácií vydávaných za historické fakty, potom vyvodzuje svoje tvrdenia, ktoré pôsobia veľmi logicky a dôveryhodne.
O Konštantínovi z histórie vieme, že naozaj v roku 313 vydal dekrét, ktorým zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami Rímskej ríše, a tak ukončil takmer 300 ročné prenasledovanie Kristových učeníkov. Taktiež je pravda, že predsedal cirkevným koncilom a snažil sa zjednotiť nielen ríšu, ale aj cirkev, a preto nechal sformulovať doktríny, ktoré mali jasne definovať pravoverné kresťanské učenie. Toto učenie však neurčil Konštantín, ale najlepší kresťanskí teológovia tej doby. Pravdou je tiež, že v tej dobe bolo jasne definované, ktoré knihy patria do kánonu Novej zmluvy, ale kánon ako taký, je oveľa starší. Knihy Novej zmluvy všetky pochádzajú z 1. storočia a už počas 2. storočia kolovali po kresťanských zboroch ich vydania v jednej knihe - napríklad zbierka Pavlových listov alebo zbierka evanjelií. Brownovo tvrdenie, že štyri evanjeliá, ktoré máme v Novej zmluve, boli napísané na Konštantínovu objednávku, aby sa zatajila pravda o Márii Magdaléne, je obrovským historickým klamstvom, na ktorom stojí celé posolstvo knihy Da Vinciho kód. Biblické evanjeliá citujú vo svojich dielach cirkevní otcovia už v 1. polovici 2. storočia, teda dávno pred Konštantínom.
V knihe nájdeme aj ďalší omyl: Dan Brown tvrdí, že kresťanstvo bolo Konštantínom prehlásené za štátne náboženstvo v roku 325. Nie je to pravda. Tento krok urobil celkom iný cisár, Theodózius, až o sedem desaťročí neskôr v roku 395. Tento krok isto priniesol cirkvi veľa zlého, ale nestali sa veci, ktoré prehlasuje Dan Brown a Ježišov príbeh, zaznamenaný v evanjeliách je vierohodným svedectvom o Jeho živote. Texty, ktoré Brown uvádza na podporu svojich tvrdení, pochádzajú z oveľa neskoršej doby.Ide o Evanjelium podľa Filipa, ktoré je heretickým gnostickým spisom, pochádzajúcim až z obdobia medzi 3. a 4. storočím.Dan Brown vo svojom diele spája niekoľko historicky známych tajných organizácií. Tvrdí, že príčinou existencie Templárov, Slobodomurárov, Rosenkruciánov a spoločenstva Priorstvo Sionu, bolo práve uchovávanie pravdy o Márii Magdaléne a posvätnom ženstve. Tieto okultné organizácie pasuje na úroveň ozajstných Kristových učeníkov, ktorí boli tvrdo prenasledovaní katolíckou cirkvou. Opäť ide o zmiešavanie historických faktov s fikciou. Tieto spolky naozaj existovali a existujú, ale spojenie medzi nimi je čisto Brownova fabulácia. Aj ich prenasledovanie Rímom je pravdivé, len jeho zdôvodnenie v diele Da Vinciho kód je zavádzajúce.Postava Leonarda Da Vinciho je naozaj obklopená závojom tajomstva. Da Vinci bol na svoju dobu neobyčajne geniálny vedec a umelec. Bol naozaj velikánom európskej renesancie. Podľa Browna bol aj veľmajstrom organizácie Priorstvo Sionu, ktorá strážila vyššie opísané tajomstvo. Toto tajomstvo je v symboloch ukryté v jeho obrazoch a dielach. Ako príklad sme už opisovali obrazy Posledná večera a Mona Lisa.Na svojom obraze Posledná večera namaľoval Da Vinci po boku Ježiša Krista ženskú postavu. Je to Mária Magdaléna?
Z historických prameňov o Da Vincim vieme, že úzko spolupracoval s katolíckou cirkvou a mnohé z jeho diel vznikali práve na objednávku Ríma. Nebol však učebnicovým príkladom verného katolíka, bol praktizujúci homosexuál a mal veľmi blízko k okultizmu. Navštevoval prednášky novoplatonika Marsilia Ficina, ktorého názory mali ďaleko ku katolíckej ortodoxii. Bol tiež častým návštevníkom okultistu Tommasa Masiniho, v ktorého dielni neprestajne horel oheň a praktizovali sa magické rituály vyvolávajúce prírodné okultné sily. Da Vinciho sklony k mágii vidíme aj na jeho kresbe Vitruviov muž, kde sú proporcie mužského tela dávané do súvislosti s magickým symbolom pentagramom.Nevieme doložiť ani vyvrátiť Brownove tvrdenia o Da Vincim, ako hlave tajného spoločenstva, strážiaceho „pravdu“ o skutočnom odkaze Ježiša Krista. Ale na spochybnenie celej tejto myšlienkovej konštrukcie sa stačí pozrieť na spôsob, akým Boh zvykne zjavovať pravdu a tiež sa starať o jej uchovanie. V Starej aj v Novej zmluve o sebe Boh hovorí ako o Svetle. Vždy keď ľudstvu odovzdáva nejaký odkaz, činí tak otvorene. Napríklad posielal prorokov a nechal napísať biblické knihy. Všetko robil verejne s cieľom dostať pravdu k čo možno najväčšiemu počtu ľudí. Nikdy nezakladal tajné organizácie. Aj prví kresťania sa svojou vierou vôbec netajili a napriek prenasledovaniam ju verejne vyznávali, aj keď sa tak vystavovali riziku mučenia a smrti.
Ježiš Kristus neprišiel na svet založiť tajnú organizáciu, nejakú elitársku skupinu, ktorá jediná by poznala skrytú pravdu a strážila by ju pred ľuďmi. Mesiáš prišiel na to, aby hlásal dobrú správu - evanjelium všetkým, lebo Boh nechce, aby ľudia zahynuli, ale aby všetci poznali pravdu (1 Tim 2:4). Táto pravda evanjelia nie je o návrate k uctievaniu posvätného ženstva ani o kultickom sexe, ale o tom, že Boh poslal na svet svojho Syna, ktorý priniesol obeť a zmieril tak padlé ľudstvo s jeho Stvoriteľom. Príchod Mesiáša bol vyvrcholením starozmluvného odkazu prorokov, ktorý tiež nebol skrytým tajomstvom, ale otvorene sa v ňom hovorilo o Kristovom utrpení, smrti a vzkriesení.Dan Brown odviedol po literárnej stránke dobrú prácu. Napísal román s atraktívnym príbehom, napínavým akčným dejom, ktorý sa navyše veľmi dobre a ľahko číta. Slová však vždy nesú nejaký obsah a odovzdávajú posolstvo. V knihe Da Vinciho kód sa niekoľko razy opakuje tvrdenie, že žijeme v období, kedy sa končí astrologický vek rýb a prichádza vek vodnára, v ktorom ľudstvo spozná pravdu a duchovne sa posunie na vyššiu úroveň. K tomuto tvrdeniu sa v dnešnom svete hlási hnutie New Age, ktoré sa prezentuje ako novodobý duchovný prúd, ktorý v sebe integruje prvky všetkých svetových náboženstiev. New Age hovorí o tom, že v každom človeku je obsiahnutý Boh, každý má božský potenciál a je potrebné harmonicky žiť a tento potenciál v sebe pomocou rôznych okultných praktik uvoľniť. Hnutie vyzerá na prvý pohľad veľmi tolerantne, veď integruje všetky náboženstvá, ide mu o mier atď... Pravdou je však pravý opak. V New Age je všetko relatívne a teda aj pravda a každý, kto tvrdí, že existuje absolútna pravda alebo jediná cesta k Bohu je verejným nepriateľom. Biblické kresťanstvo je vnímané ako nepriateľský element, lebo hovorí o Božích absolútnych nárokoch na morálku človeka a o jedinej ceste k spaseniu: viere v Ježiša Krista. Samotná viera v Krista hnutiu New Age nevadí, ale tvrdenie, že Kristus je jediný Spasiteľ je pre nich myšlienkou, proti ktorej je potrebné bojovať a niekde tu by som hľadal motívy skrývajúce sa za knihou Da Vinciho kód.
Zdá sa, že Dan Brown útočí najmä na rímsky katolicizmus. Kritizuje Vatikán a osobnú pápežovu prelatúru Opus Dei, ktorú obviňuje zo sektárskych praktík, zhromažďovania peňazí. V knihe jej fungovanie pripomína fungovanie tajnej služby. Jeho kritika je občas logická a oprávnená, nemá však dobrý motív. Jeho cieľom nie je lepšia cirkev, ale zničenie kresťanskej zvesti, celého judeokresťanského konceptu Mesiáša. Vatikán poveril kardinála Tarcisia Bertoneho, aby viedol ťaženie proti knihe Da Vinciho kód. Tento kardinál povedal: „Kniha je vedomým pokusom o diskreditáciu cirkvi, ktorý si nezadá s najhoršími antiklerikálnymi pamfletmi 19. storočia. S najväčším znepokojením sledujeme, že knihu čítajú mladí ľudia.“ To, že sa katolícka cirkev cíti ohrozená, je pochopiteľné. Nebezpečie knihy však nespočíva v kritike cirkvi (často oprávnenej), ale v napadnutí jadra kresťanskej viery a v propagácii okultizmu a myšlienok New Age. Každý, kto je trochu zbehlý v znalosti Biblie a histórie, ľahko rozpozná omyly a vedomé klamstvá napísané v Brownovej knihe. Problémom zostáva sugestivita knihy, ktorej príbeh ľahko „presvedčí“ nepoučených ľudí. A v tom vidím jej veľké nebezpečenstvo.

 Blog
Komentuj
 fotka
johnysheek  22. 3. 2010 16:36
Napíš svoj komentár