Vieš, veľakrát som už rozmýšľala nad nami, nad tebou, nado mnou, či to má vôbec význam a či jeden druhému za to vôbec stojíme. A tak sa vždy pozastavím pri jednej a tej istej otázke: Prečo to nikdy neurobím? Prečo som sa s tebou nerozišla, keď si mi ublížil prvý raz a prečo nie ani keď druhý? A tak premýšľam dokedy by som ti to dokázala odpúšťať. Možno že neustále ktovie . To je jedna z mojich možno najväčších „chýb“.
No najhoršie na tom je, že sa to nepýtam len ja sama seba, ale pýta sa ma to veľmi veľa ľudí. A ja im na to nikdy neviem odpovedať. Proste to je ničo, čo sa len tak povedať nedá. Neviem, myslím si, viem, že keby si to nebol ty, tak by som to tomu „druhému“ človeku určite netolerovala možno ani raz. Nie to ešte dvakrát.
Asi je len jediný dôvod, jediná odpoveď na tú moju otázku prečo: Pretože už bez teba nechcem a vlastne ani neviem byť. Úplne jednoduché. Nevravím to len tak že blá blá blá. Je to pravda. Ale vieš čo? Uvedomila som si tiež, že ja to vlastne nikdy nespravím ani nie tak kvôli tebe ako kvôli sebe, pretože viem že ty by si to zmákol, no dostanem vždy strach z toho, že by sme sa mohli rozísť a ja by som ťa už nemala. Neviem si predstaviť, čo by nasledovalo. Mala by som strach z toho, aký by bol môj život ďalej, bez teba.
Viem, že raz to možno spraviť budem musieť, možno sa raz rozídeme a ja budem musieť zabudnúť, ale proste teraz by mi bolo strašne ľúto zničiť tento náš krásny vzťah, len kvôli nejakým „banalitám“. Pretože ono to je oproti tomu všetkému peknému, čo sme spolu prežili naozaj len obyčajná maličkosť. Aj keď tá maličkosť vie niekedy poriadne zabolieť a hovorí sa tiež, že z maličkostí sa skladá celý svet, ale pre mňa je teraz oproti tej maličkosti, omnoho podstatnejšia tá obrovská láska, ktorú k tebe cítim... A preto som to nikdy nespravila ...
By LuCiNqA XX
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár