Táto noc nebude krátka.
Utápam sa v spomienkach a slzy ma tak štvú.
Prečo nemôže byť všetko ako kedysi?
Prečo?
Sedím v okne a pozerám na tú leju.
Všade tma do očí mi vnáša svetlo len pouličná lampa.
Oblečiem si vetrovku, obujem sa a bežím cez dážď.
Je to pre mňa ako obväz.
Milujem keď prší.
Je to pre mňa očistec.
Všetci mi hovoria "Neotáčaj sa a choď ďalej!"
malo by to tak byť ale rozhodne to není ľahké.
Vracam za domov zmoknutá ale je mi lepšie.
Nachvíľu.
Sadám si do kresla a zakrývam sa dekou,
pod ktorou chlípem teplý čaj.
Zapálim si telku a pozriem na komédie.
Nebaví ma to.
Vraciam sa opäť do depky.
Nič nepomáha.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár