Cítim, že je toho na mňa priveľa. Neviem, či je to nemodernosťou, spomalenosťou, alebo nevšímavosťou či nechápavosťou, no cítim sa v dnešnom svete stratená. Prenasleduje ma až úzkostný strach, že mi niečo uniká, že mi niečo veľké a dôležité leží priamo pod nosom a ja to nevidím (a neuvidím). Veľmi sa snažím hľadať odpovede, a hlavne tie pravdivé, no ostávam stratená a bezradná, zaplavená ľuďmi, radami a informáciami.

Čo si vybrať? Kde mám hľadať pravdu?
U renomovaných vedcov? U šarlatánov? Treťotriednych fundamentalistov? V dennej tlači? U všetkých možných konšpirátorov? V histórii? V knihách? Na googli? V srdci? Sama v sebe, kdesi v tmavej miestnosti ponorená v hypnóze? Mám skúšať regres, veštenie, meditáciu, rôzne učenia? Pletiem už piate cez deviate, alebo ešte nie?

Som zmätená. Som asi príliš malá na tento obrovský svet, v porovnaní s tými všetkými ostatnými, ktorí nemali či nemajú problém vybrať si „to svoje“ a uveriť tomu.
A možno som aj chorobne skeptická.
A možno prílišný idealista.
Zaplavený tonou informácií, nespokojný, že nevie, ktoré si vybrať, poskladať, zarámovať a spokojne vyvesiť na stenu, nech ich môže hrdo ukazovať ako to, čomu verí.

Čo z toho všetkého? Čo je to pravé? Či mám skúsiť všetko, a vybrať si to, čo mi vyhovuje? A začať následne presviedčať o svojej pravde všetkých ostatných – tých „nesprávnych“? O čo sú lepší ako ja?

Hľadám, čítam, pýtam sa, pozerám, skúšam, a aj tak nemám pocit, že „Áno! Tak takto to je!“
Neviem, ako mám skúmať zdroj každého zdroja informácií (ktorý mal tiež nejaký zdroj, a ten zdroj mal nejaký podnet, na základe nejakého zážitku nejakého človeka, ktorý žil tak a tak a stalo sa mu to a to a preto, lebo...) a nezblázniť sa z toho.
Som len obyčajný hlúpy malý človek, ktorý nie je ľahostajný ku svojmu životu.

Tak ako to je s tým New World Order? Liečia pyramídy? A čo keď praveký vývin skutočne neexistoval? A naozaj sme všetci súčasťou obrovského sprisahania vládnucich vrstiev, ktoré chcú preriediť ľudstvo? Je dobré nechať sa očkovať? A sú dobrí a zlí, lepší a horší? A možem sa sakra otráviť vitamínom C, či nie? Ktorý školský systém je najlepší? Sme vo vesmíre sami? Kto zabil Róberta Remiáša? Je Elvis stále nažive? A John Lennon? Fakt je Holokaust len konšpiračný výmysel? Je Turínske plátno pravé a dnešná Biblia taká, ako pred 2000 rokmi? A nezačal svet náhodou 3114 pr.n.l? A je biela naozaj biela? Čo keď ešte bielu nikdy nikto nevidel? Čo keď je biela bielou len naoko, čo keď je to v skutočnosti zamaskovaná oranžová? Čo keď v skutočnosti biela ani neexistuje, len sa nás snažia presvedčiť, že to tak je? A čo ak uhlík nie je nozaj štvorväzbový? A čo keď fakt žijeme v Matrixe?!!!!!!!!!

Tak ja neviem, fakt neviem. Nepýtam si životnú filozofiu, nepýtam si vaše odpovede. Chcem vedieť len to, kde môžem nájsť pravdu, stojím totiž o ňu. Nechcem ju naservírovať pod nos a navyše v dvestodvadsiatichšiestich možných verziách. Chcem ju uvidieť a pochopiť, číru a čistú, v jej prapodstate, takú, aká naozaj je, nech je akákoľvek. Nechcem počuť o tom, že sa trápim hlúposťami a mám sa ísť učiť či prejsť sa, ani, že ma to prejde. Už tomu neverím – vidím, že tento životný pocit dnes už nájdeme v rôznych obmenách takmer u každého. Príde mi ako tieň našich dní.

Mňa táto ťažoba možného prítomného klamstva všade okolo ničí a bráni mi skutočne kriticky a analyticky rozmýšľať. Upadám, spejem nikam a blúdim. Ja neviem, je to tak veľa, to, čo chcem? A kde sa preboha tento pocit vo mne berie? Ako je možné, že niekoho čosi také v živote nenapadne, alebo nad tým mávne rukou, a mňa to ide zožrať? Som už fakt narušená, či čo?

Ach, zase toľko otázok, a zase žiadna odpoveď.

Snáď môžem skúsiť byť si istá aspoň tým, že som teraz hladná ako vlk. Len neviem, či tie zemiaky, ktoré si plánujem práve opražiť, nie sú náhodou maskované granáty samovražedných atentátnikov fundamentalistickej katolíckej vetvy islamistických židov, potomkov nacistických pohlavárov, ako inak, slobodomurárov, navyše z inej planéty, ktorými sa ma pokúsia nakaziť neviditeľnou, no neskutočne zhubnou chorobou, ktorá mi cez nechty na nohách vyžerie oči a následne po očnom nerve (teoreticky je to možné, tvrdí pán doktor XY z ABC Univerzity podľa KLM výskumu z roku 9866 [(9x8)-6 = 66, 66/6 = 11 = 11. september!!!]) celý mozog, čím ma zmení na tých tretích...

Veď...- čo keď?!

 Blog
Komentuj
 fotka
alchemille  12. 3. 2011 19:57
Odkedy zijes v mojej hlave?
 fotka
aeglo  12. 3. 2011 21:06
Pravda je vždy to, čo za pravdu príjmeš. Je jedno, prečo ju príjmeš, ale príjmeš ju. A budeš šťastný človek, pokiaľ sa s ňou aj vyrovnáš. Průser je, že takáto pravda sa mení, ale čo už... Musíš teda prijať, že pravdu musíš prijať aj keď nevieš, či je skutočne subjektívna a musíš ju prijať. Ou.
 fotka
lojla  12. 3. 2011 21:09
@aeglo ...a preco sa mi to tak hnusi, prijat hocico, len aby som nieco prijala?
 fotka
aeglo  12. 3. 2011 21:36
@lojla Lebo Ty nechceš prijať hocičo, ale pravdu. Ako jedinečný človek máš aj jedinečný názor, a teda aj vlastnú pravdu. Prijatie niečoho, čo sa Tvojej pravde nerovná je nepriateľné, potencionálne nebezpečné. Do istej miery je to asi aj pud sebazáchovy.
 fotka
anitchka  13. 3. 2011 12:21
... aj mňa občas prepadnú takéto pocity, a práve minule som sa zamyslela nad tým, či aj ostatní ľudia rozmýšľajú nad niečím podobným a ako vidím, tak asi hej
 fotka
ardonaiel  14. 3. 2011 09:47
Napíš svoj komentár