Nikdy by som nepovedala, koľko prázdnoty ma môžu stáť moje cesty.
„Mám paniku z toho, že sa o seba nebudem vedieť postarať,“ písala som Mime. „Že nemám nikoho, kto to urobí za mňa. Okrem mňa nie je nikto, na koho sa môžem spoľahnúť.“ Dostala som veľa múdrych slov a zasa urobila ďalší krok vedľa. Možno.
Október. Môže byť lepší mesiac na pálenie mostov a hrubé čiary?
Už zasa sa ženiem strmhlav vpred na miesta, z ktorých sa nebudem mať kam vrátiť. Bratislava sa opäť raz o čosi scvrkla, tváre miznú. Temný Dunaj sa valí do mora, moji démoni sa balia a pomaly sa presúvajú na sever. Mne ostávajú už len posledné dlhy. To ušetrené potom môžem niekam vložiť. Kam?
Prijať. Prijať!!! - hučala som si do hlavy každučký deň. Aj tak ma ego nakoniec zrazilo k zemi. Koľko poldeci to môže trvať, naučiť sa žiť so všetkým, čo si nesie ten druhý?
je tady ticho, klid
je tady pokoj, byt
můžu si ten svůj shit
vyřešit
Chcela by som vstávať skoro, nech sa môj úžasný muž môže zobudiť na vôňu raňajok. Mať svoju polovicu postele a vlastné kreslo na terase. Mäkké periny, teplé deky, na maličké nožičky obúvať malilinké topánočky. Robiť palacinky pre deti z celej ulice, nezchádzať viac z cesty, spávať kľudne a dýchať slobodne.
Blíži sa ďalšia zima. Ktovie, čo všetko prehodím cez ten múr, ktorý si okolo seba staviam. Možno nič, len si vyrevem ďalšiu škrupinu. A do nekonečna budem vymieňať šťastie za samotu v honbe za vlastnou identitou.
Bratislava, mám si ešte kupovať spiatočné lístky?
Bratislava, budeš mať pre mňa ešte východy slnka z taxíku na prístavnom moste?
Budem ešte vidieť hviezdy?
<object width="420" height="315"><param name="movie" value="//www.youtube.com/v/wHtfo9XM1Xw?hl=sk_SK&version=3"><embed src="//www.youtube.com/v/wHtfo9XM1Xw?hl=sk_SK&version=3" type="application/x-shockwave-flash" width="420" height="315" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object>
Bratislava, dala som ti všetko a teraz som nula.
Bratislava, dve eurá dvadsaťsedem centov 11. januára 2013.
Nemôžem vystáť vlastný rozum.
Záchod
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
práve si ma nadchla. neviem to vysvetliť, ale proste si ma nadchla. ako keby som si čítala svoje staré veci v novom obale, vo vyzretejšom tóne od neuveriteľne úžasnej osoby a iba ma pichlo v hlave "ty krava, prečo už do seba nechceš vidieť?"
k textu sa nebudem vyjadrovať. sadneme si na veľkú posteľ, kúpime veľa vínka a budeme sa rozprávať. to je viac.
(a ak na tento server v blízkej dobe niečo pridám, tak to bude tvoja chyba! )