voda je dopitá a piesok v očiach.
Čakám v oáze a hrám karty
s osudom.
Už ani všetky esá ma nezachránia.
Karavána je dnes ospalá,
noc chladnejšia,
obloha zadymená.
Selam!
Zavolám na chlapca z karavány.
Dnes nenalieva.
Duny, duny,
kto sa vo vás vyzná?
Karavána mrie a noc s ňou,
hodváb rúk vyschol smädom,
dôvtip hladom.
Hovorím s hadom,
aj ten ticho zvíja sa do debny
medzi moje šaty,
medzi posledné zvyšky kvetov,
čo sme sem chceli zasadiť.
Čí nápad to bol,
sadiť v púšti ľalie?
Karavána dohmkala,
hady pokrčili krehké lupene.
Zatváram oči ako posledná.
Raz vyrastiem tu miesto ľalií.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár