ak budeš ticho konzumovať
moje slová,
moje tiché vzlyky,
že som zúfalá
a bojím sa spánku.
Pani z novinového stánku
predá na druhý deň
titulok s mojim menom
a ľudia zas len prelistujú
na televízny program.
Ale kráčať po povraze
to mi skazí náladu,
to ma zlomí,
ako zelenú byľ púpavy
čo o hlavu prišla,
mestská rada čo sa zišla
bez jediného zástupcu.
Spočítaj mesiace nad našou zemou
a farby dnešného zore,
na noc ma ticho vyzliekaj,
dnes šaty sú more
a ja sa topím.
Opäť je čas hlavu zložiť,
nedokážem nezúbožiť
naše stavy,
tak odpusť,
že znovu nespím,
že zas počúvaš dookola
moje tiché vzlyky,
do hrdla mi zarež dýky,
vychutnaj.
Nepoviem už o ňom ani hlásku,
popretrhám pásku
budem sa tváriť, že spím.
Chcem len tvoj kľudný spánok,
ukryjem sa ti do hánok
ako každú noc.
Budem sa tváriť, že spím.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
ratsanares
5. 9.sept. 2009 02:29
podla mna pises aj lepsie... na mna prilis nestrucne aj ked to malo byt pre niekeoho uplne ineho
Napíš svoj komentár