Cítim, že vo mne pomaly niečo zomiera.
Bola som rada, že sa to skončilo.
Prečo sa to teraz všetko proti mne otočilo?
Chcela som niečo iné, chcela som zmenu.
Teraz však necítim žiadnu nehu.
Chýba mi všetko, čo som mala.
Stratila som to, chovala som sa ako malá.
Raz áno a neskôr zas nie,
Z mojím úst slovo „neviem“ stále znie.
Neviem, čo cítim, neviem, čo chcem.
Prečo to tak je? Zažívať to nechcem.
Pripadám si prázdna ako bez duše,
Svedomie ma stále kúše.
Prečo mi ukazuje tie krásne chvíle?
Zahodila som ich, sú vzdialené míle!
Lenže srdce volá po láske,
Snažím ho držať v nejakej maske,
Že lásku neskôr pocíti, ale nie od neho
Vraví mi, že nechce žiť bez neho.
Prečo mi to vraví teraz? Keď je všetko preč?
Stratila som všetko, stratila som reč.
Prečo sa ma každý pýta to isté?
Vždy poviem „nič“, svedomie nemám čisté.
Srdce vraví niečo, myseľ zase iné.
Prečo to tak bolí? Je to moc silné.
Sama neviem, čo ma vlastne trápi.
Ale zarýva si to do mňa drápy.
Rozmýšlať nad tým už nemám silu.
Potrebujem čas, potrebujem chvíľu,
Spamätať sa zo všetkých udalostí dňa,
Neviem, či niečo opadne zo mňa.
Prečo na to stále myslím? Chýba mi to?
Fakt už neviem. Chcem len ticho.
Chcem pokoj, chcem kľud,
Lenže toto všetko je len veľký blud.
Doma ma to dusí, potrebujem zmiznúť
Niekam, kde môžem kľudne skysnúť.
Nechýbať nikomu, to je moc sen,
Lenže to sa nesplní, to mi ver.
Možno niekomu na mne záleží, nie som si istá
Ale neviem, či potom budem taká istá.
Možno ma to poznačí, možno zmení,
No aj tá snaha sa veľmi cení.
Prečo to takto dopadlo? Sama neviem.
Osud to takto chcel. To je jediné, čo viem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár