Po mesiaci sa nic nezmenilo. Jej city ku nemu, jeho city k nej. Stale okolo seba prechadzali, ako cudzi. Vlastne..on okolo on. Ked sla ona okolo neho, neodpustila si ten pohlad na jeho krasne vlasy. Neraz do neho „omylom“ narazila, aby pocula jeho hlas, ked sa jej spytal, ci nieje slepa. Ona bezbozne pocuvala kazde jeho slovo, akoby to boli symfonie od Mozarta.

„...halo, Lili! Pocujes ma?“ Akoby ju Maja vytrhla zo sna.... „Hej hej.. Co si vravela? Nie, neamm ulohu z matiky, nemala som na to cas...Jej! Marina, co ty tu robis?“ Vykrikla Lili ked uvidela vo dverach o rok starsiu babu. Jej najlepsiu kamaratku Marinu. Vela toho prezili, mali svoje vlastne povymyslane slova. Neskutocne dobre si rozumeli. „Lili, pusti ta mama do Rockcafe?“ Spytala sa Marina opatrne. „Marina, sibe ti? Mama ma nikam nepusti ani nahodou. Mala problemy ma vtedy pustit do toho divadla...nieto do Rockcafe. Co tak ist niekam do kina?“ Zuza vtom prisla do triedy... „Marina co ty tu? Ako sa ma Pene?“ spytala sa. „Vies co, v pohode..ale moc ho nesledujem. No uz mi zacina hodina, tak caute baby.“ Zakyvala a odisla z triedy.

Hned ako odisla Marina, prisla do triedy matikarka. „Vyberte papiere, od okna A, B....“

Lili a Maja sa na seba nechapavo pozreli, Zuza sa ich spytala „Pisomka? Hrabe jej? Ucili ste sa?“ Obe pokyvali hlavou. Na pisomke bola Lili v siedmom nebi, hoci nic nevedela. Vsetky hlavy boli sklonene nad testami, a ona mala neruseny vyhlad na *NEHO*. 5 minut pred koncom hodiny ucitelka zahlasila „Zlozte pera, v prvom rade pozbiera Matus...“ To bola rajska hudba pre Liliine usi.

Cez dalsiu prestavku vyhnali vsetkych ziakov na skolsky dvor. Zuzka, Maja a Lili sa prechadzali po antuke, ked zrazu do Lili niekto kopol loptu do hlavy. „Heeej, to ktory debil?“ skrikla akonahle sa zpamatala. „Sory, nechcel som....“ bol to on. „Ach, Matus, to je v pohode...“ podal jej ruku a pomohol jej vstat. Odisiel bez slova.

Naspat v skole Lili vobec nedavala pozor. „..no a potom sa ma spytal, ci s nim nebudem chodit...Lili, zase nepocuvas? No nevadi....“ .
„Prepac, Zuzi. Ale on mi pomohol vstat!“
Maja len tak pocuvala. Nikdy nemala ziadneho priatela, a tak vzdy iba nacuvala tomu, ako sa Lili a Zuzka rozpravaju o svojich zazitkoch.

„No a ja budem cez vikend vencit psov v utulku!“ povedala Maja celkom odveci. „Hej, no, to je fakt super“ zborovo zkonstatovali obe. Nemali Maju moc v laske. Neustale ich klamala. Nechapala tomu, o com sa rozpravali. Bola velmi lahkomyselna. Nebrala do uvahy pocity inych. Preto ju Lili a Zuza nebravali do kina, do parku alebo do mesta. Jednoducho k nim akosi nepatrila, hoci uz viac ako 4 roky sedela spolu s Lili. Zuzka vzdy sedela za nimi. A tak to bude aj nadalej.

Ked sli Lili a Zuzka zo skoly, Zuzka sla Lili ako zvycajne odprevadit na konecnu zastavku, kde s nou cakala na autobus. Ked stali na zastavke, prisla Lili SMSka. Od chlapca, ktory sa jej pacil cez leto. Vraj „keby mohol, zmenil by vsetko, co cez leto urobil“ . Lili si to moc nevsiala. Aspon navonok to neukazovala. No Zuza si vsimla, ze nieco sa v Lili pohlo.

Bol to len skolsky obed, ci stare pocity?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár