Minuta plna strachu...

Citam cudny status.... cely den som s nou nebola, tak som o nicom nevedela. Aspon na nieco je ten facebook dobry.

Tak citam status..vravim si, ze to nemoze byt len tak.. Pisem jej...
„Co sa deje?“
„Mala som podozrenie na rakovinu..“

Neskutocne sa mi rozbuchalo srdce, do oci vtisli slzy....
-pokracovala: „..Bola som u doktorky, teraz som od nej prisla..“

trasu sa mi ruky...: „a uz vies vysledky? Lili moc sa o teba bojim.“

V tej chvili som kaslala na vsetko, na vsetkych, myslela som na nu, na to, ako velmi jej chcem dat taaaaaaaaaakyto velky HUG.

Pokracujem v pytani sa: „Kedy si sa to dozvedela? Ako?“

„Vies, mam nejake cudne flaky po tele,vcera som sa na to spytala mamy.... hned vedela,ze co to moze byt..volala mi dnes do skoly, velmi plakala..aj ja som sa rozplakala...odisla som v skole cez poslednu hodinu.“

Este stale ta tazka otazka v hlave ake su vysledky?

„no a nieje to rakovina..vraj iba dajake kozne ochorenie..“

Keby ten kamen co mi prave zpadol zo srdca vydal dajaky zvuk, pocula by som strasny pad.
„Lili, tak strasne soms a zlakla! Chcem, aby si vedela, ze tu budem pre teba, vzdy!“
Ona odpoveda..: „Vies, aspon by som videla, komu na mne ozaj zalezi. Doktorka povedala, ze sa to moze liecit aj 10 rokov...nevedela by som zit 10 rokov s predstavou, ze hocikedy mozem umriet.“

A mne vtedy len napadlo ze by som nechcela, nevedela zit 10 rokov s predstavou, ze mozem hocikedy stratit cloveka, na ktorom mi tak zalezi! Velmi sa toho budem obavat, uz navzdy....

Lili, dufam, ze ma nezabijes, ze pouzijem tvoje slova..ale:
Až dnes som si uvedomila aký je život jedinečný..

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár