Klamem.

-Verím, že klamem, ale neklamem.
-Veríš, že klameš, ale vravíš, že neklameš?
-Áno. Verím, že klamem, ale viem, že sa mýlim.
-Ako to vieš?
-To nie je problém. Problém je: verím, že klamem, ale sa mýlim.
-Kto povedal, že sa mýliš?
-Ja.
-Ale ak sa mýliš v tom, že veríš, že klameš, a ak vieš, že sa mýliš v tom, že veríš, že klameš, ako môžeš vôbec veriť, že klameš?
-Klamem?
-Nie.
-Tak vidíš!
-Vidím, že neklameš. Ale nechápem, ako môžeš povedať, že veríš, že klameš, a ako môžeš zároveň tvrdiť, že tento úsudok je nepravdivý. Tomu nemôžem uveriť.

-Verím, že verím, že klamem a že viem, že neklamem.
-Aha?
-Ak verím, že verím, že verím, verím.
-Dobre.
-Nikto neverí, že áno a zároveň že nie.
-Ako? V čo verí a neverí?
-To je jedno: napríklad, že klamem.
-Dobre. Ak verím, že verím nesprávne, že klamem, inak povedané, ak verím, že naozaj klamem a je tak, vyplýva z toho, že verím, že verím, že klamem, ak ale v tomto momente nie je tak, že klamem, vyplýva z toho, že verím v oboje, že klamem a že neklamem. Ale pretože nikto by nikdy neveril, žeby som zároveň klamala a neklamala, nie je možné, že verím, že verím, že klamem a pritom viem, že neklamem.

-V podstate.
-A predsa v to verím.

-Veríš v čo?

-Že klamem.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu