CHCEM PODOTKNUT ZE TENTO CLANOK NEPROPAGUJE LEN INFORMUJE...
a ze ja niesom stotozneni zo vsetkym co je v nom napisane...
Analýza činnosti občianskeho združenia
„Ľudia proti rasizmu“
1999 – 2006
Úvod
Občianska iniciatíva Ľudia proti rasizmu vznikla neformálne v roku 1997, keď sa snažila
na seba upozorniť vydaním Infolistov o problematike rasizmu a prvou kampaňou. Neskôr
činnosť pokračovala monitoringom aktivít „neonacistov“ a vyústila do podania podnetu na
trestné stíhanie vydavateľov fašistických a rasistických tlačovín, ktorý vypracovala na
Generálnu prokuratúru advokátska kancelária Jána Hrubalu.
Aktivity iniciatívy zastrešuje spolupráca viacerých organizácií pracujúcich v oblasti
ochrany ľudských práv so zameraním na podporu tolerancie a boja proti rasizmu –
Združenie afro-slovenských rodín Zebra, nadácia Občan a demokracia, Centrum pre
podporu miestneho aktivizmu, Inštitút pre verejné otázky, Nadácia Inforoma, Liga
aktivistov pre ľudské práva a aktívne spolupracuje s množstvom ďalších mimovládnych
organizácií.
Chronológia udalostí
Po prvýkrát sa ako-tak mediálne ĽPR zviditeľnilo 14. marca 1999 – na 60. výročie vzniku
Slovenského štátu, keď organizovali kontra podujatie, ktoré podporili vtedajšie
marxistické vrcholné kádre SDĽ vedené samým vtedajším predsedom NR SR Jozefom
Migašom. Výkrikmi a iným asociálnym správaním sa snažili narušiť dôstojný priebeh
osláv.
Koncom roka 2000 však nastal obrat a ĽPR začala byť mediálne známa. Bol to najmä
dôsledok ich celoslovenskej „kampane proti rasizmu“ – smutne známe šoty so 4
mozgami – mozog belocha, černocha a Róma bol identický, mozog rasistu bol sotva
tretinový. Nasledujúci polrok ĽPR znásilňovala celé Slovensko 200 billboardami, letákmi
(150 000 kusov), nálepkami (200 000) a táto pochybná vtieravá kampaň sa šírila
i v médiách (25 vizuálov v podobe tlačenej inzercie v 12 médiách, rozhlasové spoty
odzneli niekoľko desiatok ráz a viac ako 50 krát bol odvysielaný televízny spot v Markíze
a STV). Taktiež vydali vyše 12 000 brožúr, 30 000 plagátov, vyexpedovali viac ako 5 000
infobalíkov.
Rozmýšľajúceho človeka šokoval rozsah a tým aj nákladnosť kampane. Preto zverejnený
údaj o nákladoch vo výške 429 000 Sk a bezplatnom mediálnom priestore je viac než
podozrivý. Najmä, ak médiá a billboardové spoločnosti vyrubujú za reklamy a spoty, ktoré
ich de facto živia, nehorázne sumy. Tak či onak, touto kampaňou sa ĽPR už natrvalo
usadila v mysliach ľudí.
Niekoľkomesačnú kampaň hodnotilo ĽPR ako úspešnú. Aj keď v skutočnosti bola
fiaskom. Smerodajnými údajmi môže byť, že záujem o kúpu benefičného trička prejavilo
len okolo 200 ľudí. A internetová stránka (przniaca slovenský jazyk skoro v každom
odseku) zaznamenala za prvé tri týždne len niečo cez 6000 návštev.
V lete 2001 potom ĽPR pripravili obdobnú kampaň, tento krát emotívnu – so spútaným
černošským novorodencom a so sloganom „Usvedčený farbou“ a heslom: „Narodil sa
a už sa previnil – farbou svojej pleti!“ Na menších billboardoch sa nachádzalo nahé
černošské dojča, ležiace na bruchu, vidieť bolo len holý zadok a nad ním ruky dieťaťa
v policajných putách. Táto nechutnosť, zrejme tiež platená z daní poplatníkov, poburovala
verejnosť na niektorých miestach aj vyše roka. Zaujímavosťou bolo, že nebola
zaznamenaná jediná polemika o patologickej sexuálnej deviácii autorov tohto motívu.
Čoraz viac sa ĽPR stávala preferovanou v médiách, čo napokon v septembri 2001
vyústilo do spustenia „Linky proti rasizmu“ na čísle 02 / 16356. Verejnosť bola vyzvaná
k nahlasovaniu „skinhedov, neonacistov a rasistov a ich aktivít“ na túto linku. Po známom
bezprecedentnom zásahu voči účastníkom koncertu v Papradne 29. 9. 2001 ĽPR vydala
vyhlásenie, v ktorom vyzýva na „dôslednú kontrolu a monitoring neonacistov vo všetkých
mestách SR a používanie dôsledných a razantných opatrení na ich usvedčenie“. Ďalej
konštatuje, že „jeden zákrok, ktorý polícia uskutočnila, nestačí a jeho dôsledkom môže
byť radikalizácia a posilnenie hnutia“.
V tomto období sa ĽPR začala miešať už otvorene i do politiky, pričom za úhlavného
nepriateľa si zvolila PSNS – ktorá mala reálnu možnosť dostať sa do NRSR. 24. 10. 2001
ĽPR vydala stanovisko, v ktorom odsúdila PSNS z údajnej podpory rasizmu v SR.2
ĽPR vyzvala médiá, aby nezverejňovali stanoviská „extrémistov“ a vyslovila obavy z toho,
že prostredníctvom PSNS sa môžu do politiky dostať „reálni neonacisti“. Odpoveď na
seba nenechala dlho čakať a na ĽPR bolo zo strany PSNS podané trestné oznámenie za
tieto výroky. PSNS sa potom odhodlala zakročiť aj voči iným indivíduám. 26. 11. 2001
PSNS vyhlásila, že sa pokúsi Columbusa Igboanusiho („čierny Kolumbus“) vyhlásiť za
personu non grata, pre jeho zasahovanie do činnosti vyšetrovateľov a súdov tzv. „rasovo
motivovaných trestných činov“.
2 Kvôli tomu, že predseda PSNS Ján Slota podal trestné oznámenie na predsedu RIS A. Patkolóa
za jeho dosiaľ ničím nepodložené tvrdenia o údajnej „násilnej sterilizácii Rómok“. Trestné stíhanie
Patkolóa potom v januári 2002 aj začalo.
3 Igboanusi, pôvodom z Nigérie, je v súčasnosti riaditeľ medzinárodného klubu pre mierový výskum
OSN, výkonný riaditeľ Ligy aktivistov za ľudské práva, od r. 1996 sa zameriava na rasizmus,
pracoval v nadácii Inforoma, ako pozorovateľ sa zúčastňuje súdnych pojednávaní s „rasovým“
motívom. Preslávil sa najmä v prípadoch „Anastázia Balážová“, kde vymáhal odškodné 55 mil. Sk
a presadzoval klasifikovanie činu ako „rasovú vraždu“, hoci jeden z vraždiacich útočníkov bol
takého istého pôvodu ako zavraždená. V prípade „Karol Szendrei“ podľa poslaneckého prieskumu
zas vyvíjal na vyšetrovateľa hrubý nátlak, aby bol čin preklasifikovaný na „rasový“ a úplne
bagatelizoval trestný čin cigánov, ktorý viedol k vražde jedného z nich policajtmi. Išlo tam
o ohrozovanie starostu obce miestnymi cigánmi zbraňou, na čo boli privolaní policajti. Jeden
z policajtov bol synom starostu a tak na policajnej stanici pri podávaní vysvetlenia boli pod vplyvom
emócií použité neštandardné postupy. Igbonausi právne rady ponúkal naopak vrahom Braňa
Slamku – cigánskym bratom dvojičkám Bangovcom, ktorí vraždili v petržalskom autobuse, keďže
Zrejme v zmysle hesla HSĽS: „V novom roku do útoku!“ ĽPR už od prvých dní nového
roka 2002 pokračovala v masovej prezentácii v médiách. V Slovenskom rozhlase 20. 1.
2002 predseda ĽPR Ladislav Ďurkovič v súvislosti s volaniami na ich „protirasistickú
linku“ vyhlásil: „...je tam časť ľudí, ktorí sú na úrovni a ktorí majú veľmi silne preštudovanú
filozofiu neonacizmu a to je obrovskou hrozbou a týka sa to každého z nás, že v SR žijú
ľudia, ktorí sa reálne zaoberajú neonacizmom, uvažujú o možnom nástupe späť
a niekedy môže nastať malý skrat a takíto ľudia sa môžu dostať vlastne do kurzu
a ovplyvniť aj masy svojím populizmom a nenávistnou rétorikou.“
Vo februári 2002 ĽPR opätovne vyzvala verejnosť k nahlasovaniu „rasistických činov“ na
svoju linku. Začala aj s distribúciou letákov proti „skinhedom – neonacistom“ na stredné
školy, na „odvrátenie mládeže od týchto skupín“. V marci 2002 ĽPR prezentovala svoju
linku v týždenníku Plus 7 dní.
11. 3. ĽPR vyhlásila, že v prípade nepodania ruky zo strany policajta cigánskej novinárke
Denise Havrľovej išlo o rasizmus, hoci inšpekcia Ministerstva vnútra to vylúčila. Týmto
prejavom rasizmu sa zaoberal okrem iného i Kongres USA (!).
12. 3. ĽPR s veľkou pompou za účasti viacerých spevákov a skupín (Kuric z Vidieka,
Peha, Iné Kafé a cigánska speváčka z Českej republiky Věra Bíla) krstila „protirasistické“
CD. Krstnými rodičmi sa stali vdovec po Anastázii Balážovej a rómska novinárka Denisa
Havrľová, ktorej, ako satisfakciu, podal ruku vtedajší minister vnútra Ivan Šimko.
14. 3. ĽPR odštartovala celoslovenskú kampaň pri príležitosti Európskeho týždňa proti
rasizmu. Sloganom kampane „Skoro každý na Slovensku je rasista. A čo ty?" urážali
slovenskú spoločnosť. Ako podklad k tomuto nezmyslu slúžil prieskum agentúry Markant
z predošlého roka, z ktorého vyplynulo, že 8 z 10 Slovákov by nechcelo mať za suseda
Róma. No záver nie je, že 8 z 10 opýtaných sú rasisti, ale skôr to, že 8 z 10 Rómov nie
sú vhodnými susedmi. V rámci kampane na školách si vytýčili odučiť 800 hodín s
antirasistickou tematikou, uskutočniť 17 diskusií, 5 divadelných hier. Daňoví poplatníci si
tak zaplatili vlastné urážanie na 200 billboardoch a 10 tisíc plagátoch. Iniciatívu
„podporilo“ aj viacero významných tlačových a elektronických médií.
18. 3. PSNS v rámci „Týždňa boja proti rasizmu“ podala na generálnu prokuratúru podnet
na prešetrenie činnosti Columbusa Igboaunusiho, ktorý je podľa PSNS zaťažený
rasizmom voči bielym ľuďom.
26. 3. PSNS podala trestné oznámenie na C. Igbioanusiho za marenie vyšetrovania
a výpovede. Eskalácia takéhoto napätia bola ale aj výsledkom blížiacich sa volieb,
v ktorých by bolo pre isté kruhy nebezpečné parlamentné zastúpenie národných strán.
V apríli 2002 sa na STV začali hromadne vysielať šoty proti „neonacizmu“.
9. 4. polícia zverejnila, že v SR sa nachádza 3400 „extrémistov“, pričom pravicových je
údajne 2500. Či do tejto štatistiky PZ SR započítal extrémistov z ĽPR, nevedno.
Jún 2002 bol taktiež mimoriadne horúci:
21. 6. krajskú predsedníčku Mládeže SNS v Košiciach Zuzanu Papugovú obvinili z tvorby
neonacistických internetových stránok. Ako dôkazy polícia zaistila knihu o stalinizme
Braňo Slamka upozornil na nich, práve v okamihu, keď bielili vrecká iným cestujúcim. Zaujímavé,
že v tomto prípade nežiadal Igbonausi pre pozostalých Braňa Slamku odškodné 55 mil. Sk...
4 Pre ĽPR však už v tomto období boli neonacistické aj strany typu PSNS, SNS, SNJ, SĽS
a akékoľvek národné prejavy neváhali odsúdiť ako neonacistické a rasistické.
a fotku s keltským krížom. Predsedníčka SNS Anna Malíková podala trestné oznámenie
na SIS pre nezákonné sledovanie akcií MSNS (napr. demonštrácia proti bombardovaniu
Juhoslovanskej zväzovej republiky). L. Ďurkovič vyzval A. Malíkovú, aby sa SNS zbavila
neonacizmu (7. 6. 2002 TA3). A. Malíková označila Ďurkoviča za „názorového rasistu“
a kauzu za umelo vytvorenú políciou a SIS. Len celkom nedávno bola Z. Papugová
zbavená obvinení a oslobodená.
21. 6. ĽPR v spolupráci s PZ SR vydala v náklade 20 000 kusov kartičku pre každého
príslušníka PZ SR s „nacistickou“ symbolikou. Znaky ako keltský kríž, svastika, či
starogermánske runy a rôzne mytologické znaky, čísla 14, 18, 88 a nápisy Z.O.G. či
RAHOWA sa začali považovať za propagáciu neonacizmu...
V júli 2002 L. Ďurkovič v diskusnej relácii v Slovenskom rozhlase zmenil taktiku a ĽPR
vykresľoval ako organizáciu bojujúcu proti násilníckym „neonacistom“, ktorí „zmlátia
decká kvôli farbe vlasov, alebo piercingu“.
30. 7. v Národnej obrode vyšiel celostranový článok pod titulom „Mladým fašistom sa na
Slovensku stále dobre darí“. Nechýbali útoky proti PSNS a SNS, do ktorých sa údajne
„neonacisti“ pokúšajú dostať. Nemohol chýbať rozhovor s Ďurkovičom, ktorý o. i. povedal:
„...odrezať ich od financií, zlikvidovať ich distribučnú sieť... A dostať ich preč z radov SBS,
polície a hlavne politiky!“
V parlamentných voľbách v septembri 2002 národné subjekty po prvýkrát v novodobej
histórii zostali pred bránami NR SR, hoci spoločne by získali vyše 7% hlasov.
Po parlamentných voľbách sa ĽPR odmlčala. Vzhľadom k štvavej kampani, ktorú ĽPR
viedla už druhý rok, bolo pomaly všetko národné sprofanované ako fašistické a
neonacistické.
Po mesiacoch mlčania sa v januári 2003 opäť L. Ďurkovič 13. 1. pre STV vyjadril, že
počet pravicových extrémistov stúpa a „neonacisti“ prenikajú do armády, polície, školstva
i politiky.
Dňa 17. 1. 2003 priniesli slovenské médiá nasledovnú správu: Životné podmienky Rómov
v piatich štátoch strednej Európy, vrátane Slovenska, majú bližšie k subsaharskej Afrike,
ako k európskemu štandardu – tvrdí to správa rozvojového programu OSN. Okrem iného
uvádza, že základnú školu dokončilo len 37% Rómov. Správa ďalej vyvracia toľko
omieľanú dezinformáciu ĽPR o tom, že väčšina rómskych detí je automaticky zaradená
do osobitných škôl a tým sa im upiera právo na vzdelanie – podľa tejto správy 92%
Rómov chodilo do bežnej školy a 80% z nich uviedlo, že aj ich deti navštevujú bežné
školy. Opäť jedna lož ĽPR vyvrátená.
28. 1. 2003 mimovládne organizácie opätovne oprášili tému údajných násilných
sterilizácií, tento raz potvrdené svedectvami anonymných Rómok, ktoré ale vo svojich
písomných výpovediach používajú medicínske názvoslovie, ktoré ani bežnému človeku
nič nehovorí... Aj ĽPR sa zapojila do tohto pochybného projektu. Podpredseda vlády SR
pre menšiny Pál Csáky na to reagoval šalamúnsky – podal trestné oznámenie na
údajných vykonávateľov sterilizácií, ale aj na organizácie, ktoré túto tému opätovne
vytiahli, inak vraj ide o šírenie poplašnej správy. Dodnes sa žiadna násilná sterilizácia
nedokázala.
11. 3. 2003 ĽPR usporiadala demonštráciu pred Ministerstvom vnútra kvôli
„neonacistickému útoku“ v pohostinstve Vihorlat. Demonštrácie sa zúčastnilo „až“ 12 ľudí
schovávajúcich sa za transparenty. Ďurkovič upozornil, že „neonacistov“ je viac ako 5000
a počet násilností stúpa, čo hovorca Ministerstva vnútra Boris Ažaltovič poprel. ĽPR chce
protestovať dovtedy, kým jej hlas nebude vyslyšaný a polícia nezačne vojnu proti
„neonacistom“.
8. mája 2003 usporiadala ĽPR „protifašistický deň“ v priestoroch pri Sade Janka Kráľa
v bratislavskom Propeleri. Vystúpili tu rôzne alternatívne hudobné kapely a organizované
boli atrakcie „sršiace“ toleranciou, ako napr. triafanie figurín „náckov“ a Hitlera loptičkou.
Akcii predchádzala masívna letáková kampaň, ktorej výsledkom bolo do 1000
zúčastnených z radov tzv. alternatívnej mládeže – nechýbali ani tzv. „militantní antifašisti“
– spolok násilníkov horších ako tí, proti ktorým domnelo bojujú. Nakoniec tá časť
zúčastnených, ktorá sa po podávanom pive dokázala postaviť na nohy a ktorá patrila
medzi prívržencov ĽPR (asi okolo 80 osôb), sa vydala na pochod do centra mesta cez
Starý most, podľa ich slov „Na náckov!“. Pochod sprevádzali fanatické výkriky typu: „Smrť
fašizmu!“, „Fašisti, do basy!“
Napokon koncom augusta 2003 pri dopravnej nehode na Záhorí došlo k zraneniu
viacerých osôb. Nehodu spôsobil dlhoročný neochvejný bojovník proti „neonacizmu“
Ladislav Ďurkovič. Po nehode sa v jeho krvi našli zvyšky po THC, čo znamená, že
Ďurkovič užil pred jazdou pravdepodobne drogu cannabis – marihuanu. Jeho trápne
výhovorky, že sa pravdepodobne „nadýchal dymu, alebo omylom požil koláčik z listov
marihuany“ pobavili nielen celé Slovensko, ale v plnej nahote ukázali i spoločnosť, v akej
sa Ďurkovič pohyboval, pohybuje a kto tvorí ĽPR. Po tomto incidente sa ĽPR načas
stiahla, Ďurkovič odišiel zo scény a postupne ho nahradil právnik Daniel Milo, ktorý je na
čele ĽPR dodnes.
ĽPR ale ďalej pokračovala vo svojich aktivitách v réžii uhladeného právnika Daniela Mila.
Jeho rétorika je nebezpečnejšia a zaobalenejšia, než u neobratného, prostoduchého
a naivného Ďurkoviča, ale kontinuita ostáva zachovaná. ĽPR sa pomaly sťahovala
z verejnosti, uspokojujúc sa dosiahnutými výsledkami: klesajúca účasť národovcov na
jednotlivých podujatiach, paralyzovanie životného štýlu skinheads, prenasledovanie
a sprofanovanie národovcov, vytlačenie národných síl z NR SR a prijatie konzumného
štýlu života väčšinou slovenského národa. Ako studenú sprchu museli potom zažiť nárast
národných aktivít v rokoch 2004 a najmä 2005. Najviac ĽPR však muselo škrieť, že tieto
obrodenecké aktivity získali sympatie u časti slovenskej populácie, ktorá ešte nie je
zdebilizovaná telenovelami a reality show.
Poslednými kvapkami trpezlivosti boli kontra oslavy tzv. SNP organizované Slovenskou
pospolitosťou za spoluúčasti Jednoty slovenskej mládeže a Nového slobodného
Slovenska. Po nich sa v SRo, v skutočne „pluralitnej“ relácii, zišli predseda ĽPR
a nemenovaný pracovník MV SR na „úseku boja s extrémizmom“. Čo však bolo pre ĽPR
najhoršie, ľudia aktivitám SP vyjadrovali sympatie a naopak ĽPR sa ušla zdrvujúca
kritika, ktorú Milo odrážal len pomocou trápnych naučených fráz.
Okolnosti ohľadne vraždy Daniela Tupého
Po policajnom nezákonnom terore voči SP, JSM a NSS v Modre a Černovej koncom
októbra 2005, Slovenská pospolitosť plánovala zorganizovať protest proti brutalite
„demokratického“ režimu a to v deň boja za slobodu – 17. novembra. Na túto akciu sa
chystalo veľmi veľa ľudí a vyťažili by pronárodné sily.
5 Zaujímavosťou je, že niekoľko dní pred oslavami 14. 3. došlo k „neonacistickému“ útoku na
pohostinstvo Vihorlat, ktoré dosiaľ nebolo vyšetrené. Zhodou okolností sa pohostinstvo Vihorlat
nachádza presne oproti vchodu na Martinský cintorín, kde pri hrobe Dr. Tisa každoročne prebiehajú
spomienky na 14. 3. 1939.
4. 11. 2005 (v piatok večer) skupinka 8 až 15 (médiá sa v počte rozchádzajú) aktérov
napadla skupinku mladých prechádzajúcu po Tyršovom nábreží na petržalskej strane
Dunaja. Jeden z obetí napadnutých útok neprežil a dobodaný na mieste skonal. Bol to
žilinský mladík študujúci v Bratislave a volal sa Daniel Tupý. Ešte v tú noc policajti
prehľadali okolité krčmy a začalo sa intenzívne vyšetrovanie. Neskôr polícia vykonala
kontroly ľuďom, ktorých má vedených ako „pravicových extrémistov“ a postupne
predviedla 41 svedkov.
Podľa oficiálnych správ sa jednalo o nekoordinovaný a neplánovaný útok. Odolávanie
a unikanie pred dolapením v tomto prípade je ale príznačné pre skupinu profesionálov –
tí by však nikdy takú amatérsku vraždu nevykonali. Objavilo sa niekoľko teórií ohľadne
vraždy: 1. akt pomsty; 2. nátlak na otca zavraždeného v súvislosti s odmietnutím
nejakého obchodu; 3. dôvodom vraždy bolo užívanie drog zavraždeného; 4. dôvodom
vraždy bol alternatívny výzor (dlhé vlasy) a vraždu vykonali neonacisti.
Hlavne poslednej teórie sa chytili všetky médiá a presadzovali ju ako dogmu. Začali sa
zlievať pojmy a neonacisti boli „pravicoví extrémisti“, potom len „extrémisti“. Organizácie
ako SP, NSS, JSM boli „ultranacionalistické“, neskôr „pravicovo extrémistické“ až
nakoniec všeobecne „extrémistické“. Obsah týchto správ bol umelo kombinovaný:
v jednom odseku sa hovorilo o ohavnej vražde, v ďalšom odseku o neonacistoch
a nakoniec o národných silách a ich akciách. U más sa postupne vytvárala konklúzia:
vrahovia nevinného študenta sú národovci a členovia Slovenskej pospolitosti.
Keď bola Slovenská pospolitosť vyzvaná, aby sa od vraždy rázne dištancovala, vrcholný
predstaviteľ SP Ján Kopúnek reagoval s chladnou hlavou: „Nemáme dôvod reagovať na
každú vraždu v tejto republike.“ a uviedol zo svojej strany množstvo príkladov prirodzenej
akceptácie ľudí s „alternatívnym výzorom“, od osobných priateľstiev až po vlastných
členov.
Vražda nevinného študenta sa javí skôr ako politicky naplánovaná. Vinníka môžeme
vylúčiť z tých, ktorí sa stali obeťou následnej štvanice a za objednávateľa vraždy označiť
tých, ktorí hnali a sú v opozícií voči tým, ktorým uškodila.
Obeťou boli národné sily a v konkrétnom prípade došlo k nabúraniu akcie, ktorá sa mala
uskutočniť 17. novembra, a kde sa malo poukázať na nedemokratickosť režimu
a brutalitu rezortu Ministerstva vnútra, ktorému v tom čase velil Vladimír Palko.
Demonštrácia „proti násiliu“, uskutočnená 9. 11., ktorá vďaka rozsiahlym výzvam
najčítanejších denníkov prilákala 3000 až 5000 ľudí na Hodžovo námestie po vražde, sa
zmenila na frašku. Militantne naladení „tolerantní antifašisti“ dávali jasne najavo, že im
násilie nie je cudzie. Napokon samotný Milo musel krotiť rozvášnený dav, ktorý sa
miestami menil na lynčujúce komandá. Nezabudol vyzvať zúčastnených, aby 17. 11.
2005 prišli vyjadriť svoj nesúhlas s plánovanou demonštráciou SP. Tým vlastne vyzval na
narúšanie akcie iného názorového prúdu, čo ale nie je akosi v súlade s jeho
proklamovanou toleranciou.
17. 11. sa pre účelové policajné zadržanie organizátorov napokon akcia SP
neuskutočnila, namiesto toho námestie obsadili pochybné indivíduá, tešiace sa na
chystané provokácie a výtržnosti. ĽPR od vraždy Daniela Tupého bola opäť mediálna
hviezda.
Niekoľko absurdností okolo vraždy Daniela Tupého: 1/ Spáchalo ju 8 až 15 útočníkov,
nasadilo sa obrovské úsilie pri pátraní, boli ponúknuté státisícové odmeny za označenie
vrahov, no vrah je doteraz neznámy. 2/ Aj napriek tomu, že je vrah neznámy, média
v nadpisoch vedeli identifikovať ideológiu vrahov, keď písali o tom, že vraždu spáchali
neonacisti. 3/ Články v novinách a správy v televízii boli veľa krát demagogicky
kombinované v spojitosti: vražda – neonacizmus – nacionalizmus – Slovenská
pospolitosť, hoci žiadna spojitosť sa nikdy nepreukázala. 4/ Kvôli vražde jedného občana
sa organizovali demonštrácie a protesty proti násiliu, ktoré boli jednotne vzývané vládou
a všetkými parlamentnými stranami. 5/ „Protest proti NÁSILIU“ organizovalo občianske
združenie „Ľudia proti RASIZMU“. 6/ Na „Proteste proti násiliu“ sa na margo iného,
národne orientovaného, občianskeho združenia ozývalo „Postrieľať!“ a na adresu
staršieho pána, ktorý chcel vyjadriť do mikrofónu svoj názor, protestujúci „proti násiliu“
skandovali: „My ťa nezbijeme, my ťa zabijeme!“ 7/ Vražda Daniela Tupého bola použitá
(zneužitá) na boj proti rasizmu a neonacizmu, hoci Daniel Tupý patril k bielej rase
a vrahovia podľa očitých svedkov taktiež, čo vylučuje rasový motív.
ĽPR, to nie je len boj proti údajnému neonacizmu. Je to boj proti akýmkoľvek národným
prejavom, o tom niet pochýb. Konečným cieľom združenia ĽPR, ako to otvorene
priznáva, je multikultúrne Slovensko a premiešanie všetkých jeho etník a národov
navzájom. Ten, kto sa postaví na odpor týmto nezmyslom, je označený za neonacistu.
Začala sa vojna proti zvyškom národovectva, aj to pod kepienkom „boja proti
neonacizmu“.
Ako teda vidno zo zmapovaných aktivít ĽPR, jej činnosť je pre Slovensko škodlivá
a nebezpečná.
Podporovatelia činnosti ĽPR
Keď na oficiálnej stránke ĽPR prejdete na odkaz „Podporovatelia“, zobrazí sa vám
prázdna stránka6, akoby ich nikto nepodporoval. No aká je realita?
Zdalo sa, že L. Ďurkovič, ktorý začínal ako aktivista za slobodu zvierat a neskôr sa stal
bojovníkom za nadpráva Rómov a černochov, odišiel do zabudnutia. Teda, minimálne sa
vrátil tam, kde začínal – a to v Slobode zvierat i so svojou manželkou, ktorá sa
medzičasom stala už šéfkou tohto spolku. Na prekvapenie ale začal pôsobiť v združení
„Slobodná voľba“, ktorá sa snaží o „dekriminalizáciu (legalizovanie) drogy marihuana“.
Aká lobby podporuje „dekriminalizáciu“ drogy marihuana, uverejnili noviny Nový Deň 10.
5. 2003: „...Jeffrey Steinberg v časopise Neue Solidarität tvrdí, že do tejto
propagandistickej mašinérie sa niekoľkomiliónovou sumou zapojil aj moderný finančný
pirát George Soros (americký miliardár chazarsko-maďarského pôvodu). Tvrdí, že jeho
obrovský objav obchodu s drogami udomácnenom v holandských Antilách mu priniesol
obrovský zisk v špekuláciách s rozličnými európskymi menami a aj preto v posledných
rokoch daroval viac ako 10,000,000 USD na konto Drug Policy Foundation (DPF),
najvyššej lobby presadzujúcej legalizáciu drog...
Steinberg tvrdí, že Soros založil aj vlastnú drogovú lobby – Lindesmith Center, pričom
vedúce miesta v nej obsadili vedúci pracovníci z DPF... Mnohomiliónovými sumami vraj
prispel i na ďalšie „reformné organizácie“... Práve vďaka Sorosovej veľkorysosti bola
podľa Steinberga schopná táto už desaťročia činná malá vrstva žiadateľov legalizácie
drog spustiť v médiách kampaň...“
Na Slovensko dobrý strýko Soros prelial okolo 20,000,000 USD na „podporu demokracie“
prostredníctvom svojich nadácií. U nás sa pred voľbami 2002 otvorene za legalizáciu
drog stavala Sociálno-demokratická alternatíva bývalých marxistov z SDĽ – Peter Weiss,
6 » www.rasizmus.sk/podporovatelia.... (k 19. 2. 2006)
Milan Ftáčnik a spol. No nielen to; ĽPR je financovaná vládou SR – teda z NAŠICH DANÍ
a z Open Society Foundation – Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá je predĺženou rukou
Sorosa.
Prepojenie ĽPR je teda evidentné a jeho ciele zrejmé, ako to povedal neraz Ďurkovič:
„Ide nám o multikultúrne a tolerantné Slovensko.“ Dnes Ďurkovič pôsobí ako redaktor
spravodajstva TV JOJ. Samozrejme, „nezávislosť a tolerancia“ z neho priam srší. A to
nielen vzhľadom k jeho abnormálnemu výzoru.
Ako sa brániť voči demagógii ĽPR?
Základom je nezľaknúť sa mediálnej presily.
V prvom rade médiá – vo väčšine novín a časopisov sa dáva i priestor na reakcie
čitateľom. Je to malý priestor, ale predsa. Píšte listy, e-maily, telefonujte do odkazovačov
redakcií. Samozrejme, kultivovanou formou, inak to nebude zverejnené. A je dosť možné,
že to bude scenzurované alebo nezverejnené vôbec. Na každý článok proti
národovectvu, ktorý postrehnete, okamžite reagujte a vyzvite na to čo najširší okruh ľudí.
Vysvetľujte – ale kultivovane a vyvracajte ich lži. Ďalej poukazujte na „militantnú Antifu“.
Udávajte ich na polícii – 158, je to anonymné. Polícia, zdá sa, má málo práce, takže musí
prenasledovať národovcov a domnelých „extrémistov“. Polícia sama vyzvala verejnosť,
aby volala hliadky, hneď ako zočia skupinku extrémistov. Podľa nás sú extrémisti aj tí
s čírami na hlavách a mnohí ďalší. Nebojte sa volať hliadku polície na takýchto
extrémistov a to i opakovane. Nahlasujte akýkoľvek ich vandalský čin. Keď policajný štát,
tak policajný štát. Ale nielen pre národovcov. Pre všetkých a hlavne pre extrémistov,
ďurkovičovcov a milovcov nevynímajúc, keď po tom tak túžili.
Posielajte anonymné udania na políciu s adresami obchodov, v ktorých predávajú tričká a
prívesky s vyobrazením cannabisu, kosákom a kladivom, či Leninom – argumentujte, že
tam dochádza k propagácii drog a hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv, keďže
komunizmus bol uznaný s fašizmom za zločinecké zriadenie. Odfoťte takto oblečenú tzv.
alternatívnu mládež, a ak máte ich bydlisko, udajte ich polícii, že verejne propaguje drogy
alebo hnutie smerujúce k potlačeniu ľudských práv!
Keď uniformita, tak uniformita, pán Milo, keď je keltský kríž fašistický symbol, neviem,
prečo by nemala byť zakázaná verejná propagácia drog vo forme listu cannabisu.
Ďalej udávajte polícií všetky bary a pohostinské či iné zariadenia, kde sa schádza tzv.
alternatívna mládež, keďže máte pocit, že tam dochádza k užívaniu a predaju drog.
Udávajte polícií adresy všetkých dostupných „alternatívcov“, u ktorých máte pocit, že
berú drogy. A tak by sa dalo pokračovať ešte ďalej. Oslaďme im život tak, ako sa ho
snažia osladiť oni nám. Policajti budú mať čo robiť a alternatívna mládež konečne spozná
ako chutí nefalšovaná demokracia.
Takže, hor sa do boja za Slovensko bez kriminálnych živlov! A nazvime to, trebárs,
poeticky: Ľudia proti kriminalite!
posledná revízia: 20. 2. 2006
Kalti & Wille
» pozorovatel.sk
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
bohuzial...je to kopirovane..a uprava do nejakkej estetickej formy by zabrala dost vela casu...ale ako sa hovori..kde je vola tam je cesta...
3
bla bla bla mne sa najviac páčilo vyjadrenie ľudia proti rasizmu ak cigáni napadli bielu Študentku a vykrikovali mi tu budeme vládnuť vśetkých vás povraždíme vy svine biele. je to trápna organizácia ktorá vychádza z nejakého imaginárneho rasizmu na Slovensku je rasizmus len kôli rómom ale to nie kôli farbe pleti , ale kôli ich správaniu .Celá táto organizácia si len serie do huby lebo asi nič iné nemá na práci
Napíš svoj komentár
teda ni obsah bo som ešte nečitala ale forma sak to blbo číta