Túžba

Raz tak sladká, inokedy len ubližuje,
bezmenná a krátka, tú slabosť využije,
počujem ako ma lačne volá, cítim ako túži,
chcem byť jeho, chcem mu slúžiť. A ty nedovolíš... ty nedovolíš.

Ty, ty túžba spaľujúca všetko dookola,
ty, pre teba nevládzeme vyrieknuť slova,
vzájomný pohľad a zasa si v nás,
lomcuješ, trháš a napĺňaš nás. Ale nič nedovolíš... ty nedovolíš.

Nie je ako bolesť, ale cítiť ju všade,
možno nám pomôže držať sa v chlade,
a možno práve tak, ako horia naše telá,
chcela by som teraz s ním zhorieť celá. No ty nedovolíš... ty nedovolíš.

 Báseň

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu