Poznáte to, keď idete do niečoho nepoznaného a absolútne neviete čo od toho očakávať?! Áno....!!! Presne i ja som mal ten onen stav keď nastal deň D. Ale nebudem predbiehať a začnem od nudného rána.
Po rušnej večerno-rannej párty som sa ako tak zle vyspal. Nové prostredie, nie moja posteľ a 6-7 hodín spánku tiež nebolo nič extra. Neostávala mi nič iné ako ísť na raňajky. Po príchode do haly kde bola naša párty som uvidel kopec napchávajúcich sa ľudí všelijakým jedlom čo bolo na toľkých stoloch, že keby som nemal poznačený žalúdok z istej dávky Ethanolu pobral by som asi všetko. Toľkého druhu a zo všetkého! Preboha! Oči by jedli ale ten hnusný žalúdok mi to robí na oplatu! Nie!!! Tak, že budem skromný a dám si iba Zajačí bobky - kakakové guličky... No čo... Veď je to len prvý deň a ešte budem mať možnosť sa riadne najesť.... Sadli sme si ku stolu a debatili... Po raňajkách sme mali meeteng(nikdy sa to asi nenaučím správne písať ohľadom "dneskajšku". V podstate to mal každý štát. Naša super Koordinátorka Peťa nám povedala, že okolo dvanástej môžme vyraziť do mesta a potom o tretej sa tu znova stretávame a odchádzame spoločne autobusom na miesto činu. Po rozpustení som šiel trocha dotráviť to extra ťažké jedlo a šiel s našou skupinkou do obchodňákov. V prvom rade sme si museli rozmeniť Evríčka na Forinty. To ale pro pána Jána majú oni menu! Keď nebolo asi 20 eur asi 25000 forintov tak ja potom neviem Lenže skôr ako sme vyšli z hotela som bol tak hladný, že som skoro plakal od zúfalosti Krúžili sme centrom obchodňáku a nakoniec sme to zabodli vo Fastfoode. Moja strašne kvalitná angličtina nenechala pri pýtaní pizzy na seba dlho čakať. Predomnou boli dvaja kolegovci a 4 kusy pízz. Každý si bral 2 kusy takže ja som si musel počkať nato keď urobia novú. Ešte som vravel, že:"Mišo! Ani nato nemysli! Neopováž si ich zobrat! Víš jakú mám chabú anglinu!..." Ha! Ani štipka súcitu Lenže ked sa ma ten típek spýta čo chcem?! No?!.... Fajn, ukazovacia metóda... HENTO CHCEM! či tak nejak Lenže ked neboli ?!...Ukážem na prázdny výklad ?!.... Tak som ukázal na kolegov tanier A dvomi prstami nažnačil, že sa jedná o dva kusy No problema zatial Na rad prišlo platenie.
Téšik!!! Hiiii Vtedy som si pomyslel, že aj toto bude fajn lebo to ukáže sumu a len dám tolko kolko to ukazuje. Povedala mi sumu aj tak som jej nerozumel a pozrel na tú mašinu. Dal som viac než som mal. Chcela zase po mne neco... A ja že co sa ji nelubi? šak nech mi vydá a idem preč Tak sem ji dal O stovku viac aj ked neviem prečo Zase sa ma niečo spýtala Tak jej dám 500 Ona sa usmievala a začala mi vysvetlovat ze nechce viac. Nakoniec prisiel kolega a len sa ma pýtala ci nemám presne Naštastie to povedal za mňa a bol pokoj Ja červený ako komunistické trenky sem sa šiel posadit. No len samozrejme zase ja výnimka nemám miesto na sadnutie. Neviem anglicky tak som sa nepýtal či si možem zobrat stoličku. Jednoducho som si ju vzal. Ano nekulturne ale tak.... Zobral som si ju od jedneho pána, ktorí vyzeral, že je sám. Ten mi niečo odhungaril, že obsadená. Nakonec sem ukázal inde u stola na stoličku a pomykom hlavy sa "spýtal" či je volná. Hurá!..... Trapas za trapasom Keby aspoň nemecky sa tam rozprávalo
Medzitým ako sme dojedali posledné zvyšky, vidíme okolo pobehujúcich kolegovcov a kolegyňe v totálnom záchvate Shopmaniazme Bola to sranda sa na nich pozerať. Neustále sme sa pozerali na hodinky, že či neni najvyšší čas výjsť na hotel sa pripraviť. Keď už došlo k tomu okamihu stretli sme sa vonku pred takým kruhovým niečím kde bol veľký plagát kačeny upozorňujúci na jej koncert v Budapešti. Veľmi sme sa začali predtým vyfocovať a tešili, že ju uvidíme Opäť sme zamiereli na hotel a bolo si treba dať teplý kúpeľ a zrelaxovať na náročný deň. Okolo tretej sme sa stretli, počúvali pokyny a upozornenia, a nasadli do busu. Miesto natáčania bol paláč či hrad alebo čo to Pred nádvorím nás čakal veľký stan, v ktorom bolo občerstvenie a veľa vecí na krátenie času. Kalčeto, ping-pong,mašina pre gemblérov,kopjútre na ktorých keď nebol spustený stále facebook čo som šiel okolo tak neviem čo tam mali otvorené, a nakoniec naša dance-trance mašina No však po pol hodine či hodine niečo kričal, že Please, on the stage či jako. A! Už to ide! Ešte nám povedali, že treba sa teplo obliect. No načo?! Veď je vonku relatívne teplo ale to preto, že oni sú z kalifornie Bundu si nechám v stane ako ostatní a pobereme sa na platz. No to bola chyba V prvom momente ako sme prišli sme zbadali 3 veľké lietajúce svietace gule, ktoré osvetlovali nádvorie. Niečo ako lampióny v černobylskom zmutovanom prevedení. Tak sme ďalej sledovali okolie čo sa deje. Príprava kamier, svetiel a podobných vecí. Bolo to pre mňa a pre mnohých ostatných niečo nové a zaujímavé. Doteraz si neni som istý či som pritom nemal otvorenú hubu
Netrvalo dlho a už bol počuť dáky anglicky hovoriaci hlas z mikrofónu. Tak sme všetci stíchli a otočili sa tam odkial to vychádzalo......... Pokračovanie pak

 Blog
Komentuj
 fotka
loveistheanswer  3. 12. 2010 21:30
no snáď sa do konca roka dopracuješ k finále
 fotka
antifunebracka  3. 8. 2015 16:42
ako to dopadlo? kedy bude pokracovanie?
Napíš svoj komentár