nasadiť si na tvár masku králika, bola prvá vec, ktorú ráno robieval. hneď potom vzal do ruky polaroid a odfotil sa v zrkadle. v záclone a maske.

_ _ _ _ _

všetko, čo o sebe napísal, uložil na usb kľúč. kľúč odložil do zásuvky v byte niekoho, koho nepoznal. proste zaklopal. a možno mal len šťastie. no
dalo by sa tvrdiť, že to bolo len jeho vyberaným vkusom. už vedel, kam klopať. boli to dlhé dni sledovania. poštárov. aj tých potom nafotil.

_ _ _ _ _

bol si úplne vedomý, že takto odhaľuje svoju psychiku. narušenú. ale len mierne. a dobre to vedel. že každý je svojsky narušený jedinec. pohľadom skĺzol na neďaleké kreslo. kožené sedacie súpravy. hnusili sa mu. v lete sa lepia na telo. rád spí na gauči nahý. v maske. občas si dal aj ponožky. v noci sa zvyklo z dôvodu inverzie ochladiť. preto nemá v byte jedinú koženú sedačku. spí na jute. v jutovine sú ďalšie vrecia. je to pre neho praktické. kedykoľvek niekto príde, vyberie z vreca iné vrece, do neho naskladá ďalšie vrecia, no vždy tak, aby bol ich počet v každom vreci vyrovnaný.
_ _ _ _ _

-ráno som ho videl v zrkadle
-bol si to len ty..mal si masku
-sňal som si ju. bol tam
-ako vyzeral
-ako ja
-tak to vidíš..
-nepočúvaš ma
-počúvam. len sa snažím vyvrátiť tvoj mylný názor. v zrkadle si videl seba. zhasni!

_ _ _ _ _


prvého poštára som odfotil pred rokom. s listom. rozstrihali sme ho spolu. bol pre nejakú ženu. chvíľu sme sa o nej bavili. potom ticho.
nemám rád mlčanie. je to skľučujúci moment. ale o neznámej žene som sa rozprávať nechcel. neznámych ľudí vídavam každý deň. predsalen mi to
chvíľami navodzovalo dojem, že o nich niečo viem. a oni to nečakajú.
čakám, kedy niekto z nich bude hviezda. len trochu medializovanejší pešiak. potom PRÁSK. zavolám do redakcie. a ešte si aj namastím vrecká. nie príliš. obojstranná spokojnosť.

_ _ _ _ _

-čo vidíš?
-je tma. nevidím nič
-čiže nevieš, kde stojím
-no blízkosť cítim.

_ _ _ _ _


cítim dych na krku. trochu teplý. izbová teplota. nezvyčajne nepohodlné prostredie. nevidím okná. som presvedčený, že tu predtým boli.

Zažni!

-skús mi opísať, čo vidíš
-kam si zmizol?
-cítiš môj dych? som za tebou...neotáčaj sa
-kde..
-neotáčaj sa!
-kde..ako sme sa tu dostali?
-čo vidíš?
...
-kocku. nad hlavou. biela kocka. zrkadlá. otoč sa

cítim tvoj dych. na ohryzku. kľúčnej kosti. pod svalom. záchvev.
v ramene. lakeť. do prstov. vystreľuje zo mňa. akt podobný zaspávaniu.
neukončený rozhovor hemisfér. akoby som padal.

-dopekla! zažni!

zažni, počuješ? !

_ _ _ _ _

je ráno. dobre sa spí. ľudia odchádzajú za prácou. z mesta. napriek tomu, že nie je jediný v meste, kto tu zostal. je spokojný. kvôli tomuto.
prechádza k oknu. poodhrnie záclonu. toho dychu sa už nezbaví. zažni!
zaži! otoč sa.

vidíš...

oblek. je v ňom poštár. bez tváre. má masku králika. žltá. pogumovaná maska.

-dotkni sa tváre

cítim strnisko. dlaňou. k uchu. pravému. mierne naklonená hlava. spánok.
kúty. prst. nos. horná. ..dolná

..pera..

_ _ _ _ _


keď sa ráno zobudí, v ruke bude držať polaroid. tak ako zaspával. bez masky. dychu sa viac nezbaví. bude sa po ňom pomaly posúvať. ako včerajšia návšteva. postrihané listy. koľko ich už bude. ani to nerátam.
ročne. týždenne je to 14. ľudia listy postrádajú. niektorí to netušia.
potom sa smejeme. s poštármi. na gramatických chybách v nich. a na sklonoch písma. na sklonoch. pociťujem

ICH

_ _ _ _ _

zaži!

nasadil si masku. topánky na vysokej platforme.

-ty nie si Alica!
-..nie
-mrzne..
-na kosť..
-žije?
-žila?
-Alica? masku. smiem..

nesmelé pohyby rúk. pravá bola rýchlejšia. ľavá sa oprela o lícnu kosť. a bradu. palcom pohladil vlasy okolo uší. o čosi kratšie. prešiel k strnisku. k uchu.

_ _ _ _ _


nikdy som nevedel, či mám rád len seba. zamiloval som sa do králika.
no neskôr vysvitlo, že ja som králik. v žltej maske. a čakám Alicu v topánkach. na vysokej platforme. s rozmazaným rúžom. na zuboch. lícach. len preboha! nie na perách! čakám za záclonou. je ráno. v ruke držím polaroid.

_ _ _ _ _

-haló, Alica?
-počujem sa
-chýbaš mi..
-si krásna
-Alica?
-si krásna..

stojím v priestore. na prvý pohľad biele steny. výhradne nad hlavou. biela kocka plasticky komplikuje moje myslenie. nevidím celý podhľad. skryté časti sú lesklé. nie je to pakáreň. cítim Alicu. Kenzo. sám som jej ho kúpil. na vianoce. alebo to bol valentín.
narodeniny. ktoré..

_ _ _ _ _


blíži sa k telefónu. málokedy volá cudzím ľuďom. no dnes musel. cnelo sa mu. pozná ju. už si ani nespomína, prečo to spravil, keď zbieral tie roztrhané listy a primiešal ich do šľahačky na poštárovom bruchu. potom vzal žehličku. príjemne kĺzala.

..po hodvábnej košeli.

_ _ _ _ _

-bude ti chýbať?
-nepoznali sme sa
-boli ste spolu dlho
-kto z nás tu bol skôr
-je to večná otázka
-tiež sa nepamätá? !
-napriek tomu ťa miluje.
-nežije. je studená. obliekol som jej ponožky.

prečo si ho tak volal?

_ _ _ _ _

pomýlil sa. toto nebolo jej číslo. spálená koža mu prekáža. môže spraviť niekoľko rôznych za sebou nasledujúcich aktov. spolu budú vytvárať neopakovateľný sled jeho prudkých myšlienok. už viem, prečo má masku králika. nikoho nikdy nemal radšej ako seba. sám sa však vytrtkať nemohol

-zažni
-zhasni
-Alica
-cítim tvoj dych
-si krásna
-haló?

_ _ _ _ _

hluchá linka. ráno bolo v byte chladno. na otvorenom laptope svietili slová. z diaľky nečitateľné. prirodzene. nemá také dobré oči. sú v prázdne. pri záclone leží postava. spí. trochu studená. v noci býva chladno. možno sníva. dívame sa na spánok.

-miluješ ho?
-si krásna
-zavoláš?

_ _ _ _ _

problémy s oslovovaním krásnych žien som mal vždy. netvrdím, že pri mužoch to bolo inak. možno preto mám najradšej seba. je to neustály cyklus. pri štyridsiatich stupňoch. prejde približne štvrťhodina..kým prehovorím. bubon neustále pracuje. hypnotický rytmus mechanického rituálu očisty

-Alica?
-zažni!

nikdy som to nevedel so ženami. v práčovni sme len my dvaja. desí ma v snoch. nenávidím pranie. len kvôli nej. raz ju o to požiadam..

_ _ _ _ _


telo bolo na bruchu spálené. bol to mladý muž. pri tele sme našli masku.

-Alica?
-vražda..
-je podozrivý?

_ _ _ _ _

vyšiel von s farbou. bolo leto. nenávidel leto. a kožené sedacie súpravy.
snažili sme sa ho presvedčiť, že fotenie je rutina. podal nám polaroid.
bola v ňom uviaznutá fotografia


-čo vidíš okolo seba?
-vidím tmu
-cítiš môj dych?
-všade

 Blog
Komentuj
 fotka
joelina  8. 6. 2009 21:50
už sa teším, až si to prečítam, ale idem do vane. zatiaľ som navnadená prvými troma odsekmi.
 fotka
armita  8. 6. 2009 22:12
Akože čudujem sa, ale fakt sa mi to pozdáva . Miestami som sa hlbko vžila do scenára , pekná réžia (ale chcela by so mvidieť tú tvoju)...

 fotka
joelina  8. 6. 2009 23:02
"a na sklonoch písma. na sklonoch. pociťujem



ICH"



a aj na skonoch.

ICH
 fotka
insomnya  8. 6. 2009 23:28
Nasadiť si na tvár masku fretky, by malo byť prvým úkonom, ktorý by si mal ráno robievať...
 fotka
tatianka  9. 6. 2009 12:15
waaaaw...polaroid
 fotka
leiasolo  9. 6. 2009 15:12
Mám z toho taký zimomriavkový ,,Donie-Darkovský" pocit... Alebo som úplne mimo?
 fotka
yolis  9. 6. 2009 15:51
len to najlepšie.
 fotka
whataboutsusan  9. 6. 2009 20:57
Alice...? Siempre...
 fotka
miskazteska  20. 6. 2009 18:40
zelam aby ta objavil bagala.verim.
Napíš svoj komentár