V momente, ako vstúpili so budovy vedela, kde sa nachádza.
„McDonalds?“ opýtala sa prekvapene.
„To najúžasnejšie miesto na Zemi, však?“ uškrnul sa Liam. „A aj v Une, keď už sme pri tom.“
Trojica si objednala ľadovú kávu a našli si miesto pri okne.
„Už mi konečne poviete, o čo sa tu jedná?“ spýtala sa Ava prosebne.
„Toto je posmrtný život. Keď umrieš na Zemi, prídeš sem.“ Vysvetľovala Mia, ale bola drzo prerušená Avou.
„To ste mi už povedali. Ale nevysvetlili ste mi, prečo ste to vôbec povedali.“
„Pretože je to pravda“ povedal Liam. „Nebo alebo peklo? Stálo na to neverím. Verím v Unu.“
„Som presvedčená, že existuje nebo a peklo, ale nie každý sa tam dostane hneď po smrti. Pozri, Una je niečo ako paralelný svet k Zemi, teda, takmer ako paralelný svet. Jediný rozdiel je ten, že tu v Une nenájdeš svoju kópiu. Nechaj ma ti to vysvetliť.“ Rýchlo povedala, keďže videla, že Ava už otvára ústa. Tá ju poslúchla a prikývla.
„Miesto, kde umrieš na Zemi je presne to isté miesto, na ktorom sa zjavíš v Une. Keď umrieš v nemocnici, tu sa môžeš zjaviť napríklad na koľajniciach, ak sú umiestnené tam, kde na zemi stojí spomínaná nemocnica...“
„Bum!“ zapojil sa Liam, pričom prerušil Miine vysvetľovanie. „Ako napríklad ty. Keby sme ťa s Miou nenašli, vtedy, keď sme ťa našli, mohla byť z teba ďalšia cestná obeť a bola by si rozmetaná všade navôkol.“
Mia mala strašnú chuť ho udrieť, pretože to absolútne neuľahčoval.
„Toto je absurdné“ zamumlala neveriacky Ava a krútila hlavou.
„Možno, ale je to skutočné“ riekla Mia.
„Povedzme, že vám verím. Ako toto v skutočnosti funguje? Ako to, že som nešla do neba alebo do pekla?“
„Podľa môjho názoru všetko záleží od spôsobu, ako človek zomrie. Všetci, čo sú tu, umreli strašnou smrťou.“ Povedal Liam premúdrele.
„Ale to nemusí byť pravda, keďže podľa teba je každá smrť strašná.“ Odporovala mu Mia. “Nanyna teória je, že všetci, čo umreli mladí sa dostanú do Uny. Je to niečo ako druhá šanca na život. Nikdy sa tu neobjavil človek starší ako 25 rokov. Zakaždým sem príde človek, ktorý je mladší.“
„Takže, keď umrieš na Zemi a máš menej ako 25, prídeš sem. Chápem to správne?“ spýtala sa Ava.
Dvaja ľudia sediaci oproti nej súhlasne prikývli.
„To znamená, že by tu niekde mal byť aj môj brat!“ vyhŕkla a vyskočila zo sedadla.
„Počkať. Čože?“ spýtal sa tentokrát Liam zmätene.
„Môj brat. Bol v aute keď sme havarovali“ vysvetlila Ava.
Liam sa prudko zamračil. Toto nebolo normálne. Jasné, ľudia si pamätali po príchode do Uny nejaké informácie ohľadom ich života na Zemi. Ale vždy to boli také veci ako meno, vek a spôsob smrti. Ava si proste ešte nemala pamätať svojho brata.
„Počkať. Ty si ho pamätáš?“ opýtala sa Mia zarazene.
„Samozrejme, že si pamätám! Je to môj brat a musím ho nájsť!“ vykríkla a vybehla z fast-foodu.
„Počkaj! Nesmieš si len tak utiecť!“ vykríkol za ňou Liam.
Ava ho ignorovala. Musela sa ubezpečiť, že Aiden je v poriadku. Teda, kebyže ho nájde, boli by tu spolu. Ale ak ho nenájde, znamená to, že tú nehodu prežil. A to by bol ten lepší prípad.
„Kriste!“ precedila Mia cez zaťaté zuby. „Tá trúba nemá poňatia, kam vlastne ide.“
„Hej, hovor mi o tom niečo“ súhlasil Liam a spolu vyšli z fastfoodu.
„Musíme ju nájsť skôr, ako sa vytratí.“ Pripomenula mu Mia.
„Máš pravdu, musíme ju nájsť.“ Povedal Liam a ponáhľali sa ulicami za utekajúcim dievčaťom, ktoré im mizlo z dohľadu.

 Blog
Komentuj
 fotka
upirka113  9. 9. 2011 11:52
bombovéé len tak ďalééj
Napíš svoj komentár