Ale keď sa dostane božie srdce do človeka...
Zabil som strom i bohyňu. Toho malého tvora, v ktorom boli spletení. A tak odišlo všetko, čo z nich odísť mohlo. Ostalo len ľadové srdce. Nesmrteľné, bez tlkotu, aby spolu s krvou, nenieslo žilami žiaden cit. Uplo sa k jedinému životu, ktorý bol naokolo.
Zvláštne ako sa obyčajného stane neobyčajné. Ako vás môže prekliať tak malicherný čin a hoc nekropím okolie nekončiacim mrazom, prúdi zo mňa neiné od neho. Možno by to tak aj bolo lepšie. Všetko živé by v mojej blízkosti hynulo a ja by som sa nemusel pozerať na ľudí, ktorý pri mne hynú z vnútra. Ľadovatejú im srdcia tak ako zľadovatelo mne.
Poviete si, ako to niekoho bez citu môže trápiť.
No ja si svoju zmenu uvedomujem. Viem o čom som prišiel. Nevyvstalo to vo mne tak pomaly a nepozorovane ako to vyvstáva u iných pri mne. Zdajúc sa len ako prezretie z vlastnej zaslepenosti. Ja viem, že to prezretím nebolo. Viem že je to len kliatba a cit, aj keď ho v srdci nenosím, v mysli mi ostane stále. Ako láska, ktorú z nenazdajky stratíte. Ako puto, ktoré hoc nejde obnoviť, nejde zabudnúť na to čo vám dalo.
Pre niekoho napodobňovanie pocitov podľa pamäti. Pre mňa len snaha, ostať človekom. Nestať sa prízrakom, ktorý svoje okolie topí vo svojej moci. Krutej moci. Vyprázdňujúcej duše, ktoré miesto konania z pocitu, kalkulujú. Na rozdiel odo mňa, ostanú im len prázdne túžby, ktoré chcú naplniť, zabudnúc aj na dôvod. Na to, že kedysi chceli majetkom zabezpečiť milovaných. Že po niekom túžili pre to aký krásny sa im vo svojom vnútri zdali.
Ostane len túžba a keď sa naplní, vyvstane vzduchoprázdno. Až tam si uvedomia o čo prišli a že to už nedostanú späť. A potom... Potom ich omrzí aj telo a oni z neho vypustia prázdne duše.
Ľutujem každého, koho ešte v mojej nevedomosti otrávila kliatba, ktorú som si zaslúžil iba ja. Možno nie zo srdca, ale moja myseľ sa tým trápi. Venuje im tiché spomienky, nie tak ostré ako city, no o nič menej prenikavé.
Ostáva mi len blúdiť. Mimo ľudí. Po lesoch a horách, hľadajúc strom, ktorý príjme moju kliatbu ako niečo krásne.
Obklopí kmeňom studené srdce a zas raz mu dopraje skrz svoje lístie vnímať to, od čoho ho delí chladná stena.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár