Milujem ranné rozjímanie v opici. Rozpomínanie sa na včerajšiu noc, zachripnutí smiech a plieskanie sa do čela.
Volám sa Otis a pijem lebo svet je kruté a bezútešné miesto. Ale jebem kocky. Pijem lebo svet je skvelý a pitie je jedna z nekonečna možností, ktoré nám dáva. To len kokotná rasa ako človek rád obracia všetko na silne citlivú strunu. Chľast je chľast. Žiadna ambrózia hĺbavých a citlivých mužov, ktorý ním potláčajú svoju krehkú dušu, aby ju ochránili pred zlom tejto doby.
Po vzore Bukowského a Hemingwaya si chľastanie rád spríjemňujem ženami a písaním. I keď ani jedno z toho nestojí momentálne za nič. Mám síce gule od rúžu a pár nových prežitych historiek, len keby si človek aj niečo pamätal. Tak tu len kvasím s opareným jazykom a modrinami na zvláštnych miestach, bez toho aby som vedel, ako sa mi to stalo.
Hat gut... Nehovoriac o pohrešovanej panvici a cibuli za nechtami. Zajtra mi bude musieť niekto vysvetliť, čo sa vlastne všetko dialo, keďže mi v hlave stále hlodá pocit, že sa nediali len pekné veci. Neskôr to spíšem do krátkej poviedky zas poposielam kade tade.
V opitosti mávam nutkanie zapisovať si zaujímavo znejúce slová a slovné spojenia. To jediné zo včera je „przniť banánom“. Myslím, že vymením zošit, za tie lepiace papieriky a obdobnými slovami si polepím steny. Budú za mnou chodiť ľudia a keď to uvidia budem pre nich záhadný excentrik. Bolo by to fajn, keby sa tie malé kundy tak ľahko nestrácali.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár