Obličky mu pulzujú bolesťou, ako do seba tlačí celé dni tabletky. Všetko len kvôli spánku. Nechce sa zabiť, len spať a snívať, len už aj tie sny sú tak kurva krátke. Ešte má poslednú tubičku. Naloží z nich zo šesť na dlaň, zahasí cigo a zožerie ich, kopnúc za nimi spodok z vínovej fľaše. Je kyslé, skazené. Napne ho, ale udrží to v sebe. Zoslabnutý padá do perín. Brnia mu prsty, tvár, nohy. No spánok neprichádza ani po pol hodine. Končatiny ho poriadne neposlúchajú a tak ho cestou na záchod oplieska o všetky steny. Zamieri do kuchyne a z chladničky vyberie poloprázdnu pollitrovku s priezračnou tekutinou. V rukách ďalšie tabletky, fľaša k ústam. Necíti pálenie. Necíti nevoľnosť. Všetko to skĺzne dole neobvykle ľahko. Ďalšia polhodina kedy len márne tlačí viečka k sebe.
Tabletky, fľaša, zavreté oči. Cíti že má celú tvár i krk od alkoholu. Tuba je odrazu prázdna a brada sa skrčí v grimase. Po lícach sa kotúľajú slzy.
Oči sa otvoria keď zacíti na pokožke vietor. Vanie od okna a roztancuváva periny. Vlnia sa okolo neho, jedna cez druhú a pomaly sa sfarbujú do azúrovo modrej. Žalúzie na obrovskom okne sa zrazu nafúknu. Z pod nich vystupuje niečo drevené. Je to loď. Pláva vzduchom a žalúzie sa odrazu menia na obrovskú plachtu zavesenú na jej sťažni. Za ňou je jasné nebo, len s pár obláčikmi. Je počuť čajky a cítiť soľ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
perfebshar
20. 7.júla 2012 23:48
Musel cítiť úžasný pokoj, plakala by som od šťastia
Napíš svoj komentár