Tak Boh vystlal peklo z najväčších darov aké anjelom dal.
Len Lucifer o všetko neprišiel. On a Aeros.
No zatiaľ čo Svetlonos prežil s posledným zo šiestich krídel a polkou srdca, pretože tri noci žiaril na znak Božieho víťazstva zavesený medzi nebom a peklom, on sa zmenil na vietor a v peklo vstúpil v svojej pôvodnej podobe.
Aeros bol jediný serafín pri Božom tróne, ktorého podstatou nebol oheň, ale vzduch a zatiaľ čo Michael, Azrael a ostatní spievali, on so svojimi siedmimi trúbami, trúbil na jeho večnú slávu. A nielen to. Každému bol rád nápomocný a jeho hravá povaha rozosmievala celé nebesia. Na rozdiel od mnohých v jeho srdci prebývala len hravosť a láska. V každom z anjelov si našiel priateľa.
Preto akým bol, dostal dar môcť sa rozplynúť a preháňať sa nebom v podobe vetra.
Aspoň to tak bolo, kým sám najvyšší neprikázal, aby všetci slúžili jeho poslednému výtvoru- človeku. A práve slovo “služba“ pohoršilo mnoho z nich, no Aeros medzi nimi nebol. Zostal verný Bohu. Vojnu v nebesiach bral na ľahkú váhu. Predsa len nikdy nevidel ani len škriepku medzi dvoma z nich.
No prišiel deň, keď padlo rozhodnutie zvrhnúť všetkých pochybovačných z nebies, pripraviť ich o krídla i srdcia.
Vtedy vraj prvýkrát uvideli Aerosa smutného. Veď i Lucifer, Azazel a mnoho ďalších na strane vzbúrencov mu boli dobrými priateľmi. A keď sa pred nich Boh postavil, prebehol a rozdúchal ohnivé meče i samotné plamenné srdce Lucifera, až z tej žiary i všemohúci stratil slová.
Nepomohlo to však a tak aj jeho stihlo vyhnanstvo.
Niektorý hovoria, že keď bol zvrhnutý, stovka anjelov nezvládla to čo on, aj keď pre neho to bolo hračkou a božie trúby, i keď rozdelené medzi siedmych archanjelov, už nikdy nezneli tak majestátne ako za jeho čias.
Keď zostúpil do pekla videl mnoho svojich priateľov. No nikto už nebol tým kým predtým. Niektorý len nemo hľadeli do zeme, ďalší sa nedôverčivo obzerali ako zver a z iných prúdili zvuky hnevu, chrapčanie a krik, kým bezhlavo udierali pred sebou rukami.
O tri dni zletel i Lucifer so zastaveným srdcom. .
Keď videl všetku tú škodu a jediného Aerosa s krídlami, vo svojej agónii mu stihol štyri z nich obtrhať, kým ten opäť nerozdúchal oheň v jeho hrudi. A i tak už bilo len z polovice, na jeden takt...
Tak stratil schopnosť cítiť. Pretože zatiaľ čo prvý úder ženie žilami prázdnotu, druhý úder ju zapĺňa citom. A aj tú poslednú zlobu, ktorá v jeho žilách ostala, prečerpal, keď sa vkradol do Edenu.
No nebol posledný.
Aeros vidiac utrpenie Lucifera a ostatných, chcel spraviť niečo aby im pomohol. Spomenul si na svoje trúby a ako ich zvuk rozprúdil telom pocit majestátnosti a hrdosti. Rozhodol sa, že stvorí nástroj, ktorý rozprúdi v iných rôzne pocity. Ukradol konár, ktorý odlomil zo stromu poznania a skryl sa s ním v púšti na Zemi. Tu zmenený na vietor ho tisíc rokov opracovával kým nebol podľa jeho predstáv. Útroby stromu boli duté a keď sa preháňal dierou v konári, začul ako drevo hvízda a až v nej vyhĺbil každý záhyb i dieru, aby vydávali zvuk aký chcel, vrátil sa s ňou naradostený ku svojím priateľom. No to čo uvidel ho zarmútilo ako dovtedy nič.
Jeho priatelia stratili svoje telá i tváre. Obalený špinou a nánosmi bahna, pripomínali skôr zvieratá. Na pláňach bolo plno ľudí, vytvárali sa z blata pod ich nohami, aby mohli byť znova a znova mučený démonmi, ktorý sa stali z padlých anjelov.
A Lucifer...
Sedel na hlinenom tróne s prázdnym pohľadom namiereným do tmavých nebies, akoby sa snažil spomenúť na niečo, čo v nich kedysi dávno zabudol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár