Kam uberáš sa podstatou
človek čo verše píšeš?
Rozsápať necháš telo v kusy
a v nich si robíš skrýše.

Tam načrú iba hladné supy
no zaťať do živého
nejde tu...
A miesto srdca ruky...
A cit čo prúdi z neho.

Tak i ty žiješ v hnilom mäse,
tam kvitnú v rýchlom slede
na položené otázky
jak kvety
odpovede.

A mlčať môže celé bytie.
A smrť si ťažkať hlavy.
V rozprave budú tvoje pery
so srdcom popolavým.

Prešiel som všetky kruhy pekla
i opadal jak jaseň,
kým pochopil, že jediným som
ja démonom ti báseň.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár