Pýtala si sa či som stratil
a či ju ešte stále mám
no odkedy som prezrel v bytí
pravdou je že ju nepoznám
a v hľadaní som impotentný
veď v žití našiel som holé nič
zmizli už klapky, postroj, jarmo
i z poza chrbta pohonič
z ciest iba kolaj v mŕtvej zemi
a aj keď v diaľke kážeš žiť
nevládzem takto odstrojení
bojím sa k tej tme priblížiť

Tak milujem ťa hladiac na to
jak láska vie byť bezmenná
jak v tej tme sú z nej iba slová
jak doznieva jej ozvena
a doznieme v nej aj my dvaja
hoci by iné sme chceli
tam sa nám rozpoja naše ruky
tam
v života cieli

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár