nemý výkrik rozplynutý v priestore
púšť plná popola
vo mne sa rozlieva.
Každý poznaný na koniec odíde,
čo dostanem priateľu ?
Nosím tŕňovú korunu
pod ňou srdce plné hovien.
Každá túžba má svoj odtieň
slovami vyjadriť sa nedá
predstieraná moja neha
sťa vrah, zlodej úctu tratím
nikdy pokoj nenájdem , prázdnotu už nezaplním
začať znova nezačnem.
Čo mi ostane milý priateľu ?
Nič , len krehké lupene kvetu
ktoré jediné zanechám tomuto svetu.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
protessst
10. 9.sept. 2012 01:18
neskutočne skladáš milan..opäť veľké pocity z tvojej básne
Napíš svoj komentár