ktoré sa rinú ústim pŕs.
Zavrela som oči,
potlačila hnev,
no nemohla som,
už viacej nie,
výkrik mojich túžob z pier mi odišiel.
Zmätené myšlienky v hlave mi víria,
nemôžu nájsť svoje miesto pokoja.
Pozrela so do diaľky,
zahľadela na mraky,
v tom sa mi minulosť otvorí.
Bola som šťastná vedľa teba
a konečne na nič nemyslela.
Dúfala som, že som našla toho pravého,
ktorý ma zbaví útrap toho starého.
Boli sme šťastní,
no vtom prišla ona
a moje miesto obsadila.
Tvoje srdce mi vzala,
krutosťou smrti sa mi smiala.
A ja znova osamelá,
opustila som kúsok seba.
Vidím, že niečo ma ničí,
že sila opúšťa a smrť lichotí.
Keď sa pozriem do tvojich
tmavých očí,
vidím tam nepokoj,
no nie súcit!
Sama, zronená a opustená
opúšťam tento svet.
Dúfam, že navždy odídem
od týchto krutých stien.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár