Kamoš práve ale nemal náladu, tak som v tom ostal sám. Do karát mi ale zahralo to, že kamarátka ju opustila a tak už to nebolo také hrozné. Vždy a mi ťažko prihovára ak sú dievčatá v skupinke. Stačí aj skupinka v počte dvoch dievčat
Inak som dosť trémista. A to hlavne keď ide o ženské pohlavie. Vekom sa to postupne zlepšovalo ale stále ešte keď mám osloviť dievča, hrozne sa mi rozbúši srdce, začnem sa potiť, hlavne na dlaniach a v kuse si mechanicky v hlave prehrávam ako ju oslovím.
Problém je že si vôbec neverím. A hlavne bojím sa odmietnutia. Viete vraví sa, že človek na smrteľnej posteli ľutuje skôr veci ktoré sa neodhodlal spraviť ako tie, ktoré spravil. Aj keď si to snažím vždy dávať za príklad, hneď na všetko zabudnem keď zrazu predo mnou stojí nádherné dievča a pozerá na Vás a Vi na ňu a ona je tak očarujúca a Vy si ju staviate na piedestál. Vravíte si ako by mohlo takéto dievča o Vás prejaviť aspoň nejaký záujem.
Zakaždým keď ideme niekam von a viem, že mám prísť do styku s opačným pohlavím, musím si vypiť. Asi nikdy som ešte neflirtoval s dievčaťom bez toho aby som mal v sebe zo jedno poldeci a jedno pivo. Možno sa budem musieť do konca života opíjať aby som mal nárok. A možno to už len používam viacej ako výhovorku, ako dôvod si vypiť. Neviem. Ale viem, že ženy sú pre mňa najväčšou záhadou.
Áno. Hľadám si už vzťah. Myslím si, že to je tá vec (osoba) ktorá mi momentálne v živote momentálne asi najviac chýba.
Neobľubujem veľmi diskotéky a už aj bary mi začínajú liezť na nervy. Keď som bol mladší, tak som tieto podniky miloval a navštevoval ich hlavne kvôli zábave. Dnes asi jediný dôvod, prečo tieto podniky navštevujem, je to že jednoducho túžim po nej. Že ju tam niekde nájdem a všetko bude fajn. A budem dúfať, že ju nepovraciam.
Problém je, že vlastne hanbiť sa prestanem a teda aj mať potrebu si vypiť, až keď daného človeka trochu viacej spoznám. Ale čo keď ja to vždy poseriem ešte predtým ako sa dostanem k druhej schôdzke.
Ale možno konečne mám šancu. Správne hádate. To dievča. Ten večer, dopadol lepšie ako som dúfal. Pozdravil som ju, dali sme si drink, zasmiali sa na blbosti čo sa nám stala pri bare, druhý krát som sa jej pýtal na meno a ona sa za to neurazila, dlho sa rozprávali, bozkávali. Ako úžasne sa bozkávala. Hneď som ju mal chuť, potrebu držať v náruči a nepustiť.
Kto je takýto?
A teraz jediný dôvod prečo vlastne píšem tento blog je to, že to nemôžem napísať práve jej. Všetky tie myšlienky čo mi víria v hlave a pocity. Poznáme sa tri dni.
Vážne, kto je takýto?
Púšťam si dojemné pesničky a dúfam že to nedopadne ako vždy.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sushivo
14. 3.marca 2015 12:01
Ja nikdy nepochopim ludi ktori si hladaju znamost v bare. Bala by som sa ze vacsina z nich su alkoholici.
2
V tom s tebou súhlasím. Ale tak bary sú miesta, kde vlastne väčšina ľudí počíta s tým, že bude prirodzené nadviazať nejaký ten kontakt. A keď natrafíš na tú menšinu ktorí nie sú, tak maš vyhrané. Teda pokiaľ nemá nejakú inú divnú neresť.
Napíš svoj komentár