Ja mám to šťastie, že si pamätám sny skoro z každej noci. Neviem čím to je ale myslím si že je to spôsobené skutočným životom, realitou. Konkrétne tým čo my realita a vlastne skutočný život momentálne ponúka, respektívne neponúka.
Nemyslite si že sa tu teraz idem sťažovať aký je môj život ťažký, nespravodlivý a neviem si s nim rady. Nie nežijem si zle. Žijem si ako bežný 23 ročný študujúci, príležitostne brigadujúci, vodku chľastajúci, športujúci, s kamošmi si užívajúci a rodinou milujúci človek.
Som za to vďačný, ale nejak proste my to všetko nestačí. Poviem to takto jednoducho rád snívam, rád unikám z reality, nechám sa proste unášať vlnou snenia. Rád fantazírujem o nereálnych, fantasmagorických, utopistických, iracionálnych a proste bláznivých veciach. A kde inde to všetko môžte mať a zažiť ak nie v snoch.
Sny sú pre mňa osobne veľká záhada. Je to niečo neuveriteľné čo dokáže Váš mozog vytvoriť. Pri snení si dokážete vymodelovať absolútne neskutočné prostredie, stretnúť sa s tými najúžasnejšími ľuďmi a bytosťami a rôznymi kreatúrami, zažiť veci aké sa vymykajú všetkým zákonom ako prírodným tak aj morálnym. Môžte byť kým chcete, čím chcete. Ale to nevravím o ničom novom, čo by ste nevedeli.
Chcem ale hovoriť teda písať o niečom inom. O tom ako sny vnímam ja a ako ich prežívam a čo v nich dokážem.
Neviem už presne od koľkých rokov som si začal prvýkrát uvedomovať, že snívam. Mam hrozný odhad. Dajme tomu že na prvom stupni základnej školy. Fakt to neviem bližšie určiť. Vtedy som dosť často zažíval nočné mory ale viac sa mi páči anglické pomenovanie " nightmares" . Konkrétne nightmares, na ktoré si ešte spomínam opíšem v ďalších článkoch. Potom samozrejme prišli erotické sny. A s tým spojené mokré sny Ako my to šlo na nervy mať furt zalepené pyžamové tepláky. Tak ale tie sny za to stáli.
V mladosti som svoje sny nevedel ovládať, vždy to sa im prispôsobil a hral akoby vopred nalinajkovaný príbeh podľa scenára. Ako počítačové hry ktoré majú presne daný, nemenný príbeh podľa ktorého sa musíte riadiť a trasu, ktorou ísť. Niekedy som bol len ako divák a na všetko sa díval z tretej osoby.
Vždy som mával veľmi veľa snov na ktoré som si pamätal a pamätám. V priemere si pamätám sny zo 6 dní zo 7 v týždni.
Takže najprv som len hral podľa scenára alebo bol len ako divák. Ale postupne s vekom a skúsenosťami sa to začalo meniť. Postupne som začal preberať nad snami kontrolu. Najprv som len začal akoby pomaly skúšať teplotu vody. Zo začiatku som v snoch ovplyvňoval len drobnosti. Skôr také náznaky rebélie voči dopredu naplánovanému deju. Nakoniec som dospel až k tomu, že dokážem ľubovoľne meniť celé prostredie podľa toho ako chcem. Viem teraz si poviete, ten chlapec si asi pozrel Počiatok (Inception), a už je z neho pán snový architekt . Ale ja to jednoducho dokážem. Nebudem sa tu viacej obhajovať. Možno to dokážete aj vy, tak potom viete o čom rozprávam.
Ale nie vždy dokážem meniť veci. Niekedy to proste nejde. Neviem prečo. A niekedy ma sen pohltí tak, že nič meniť nechcem.
*-* ......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár