“Kuchynský nôž v chrbte”, sucho skonštatoval vysoký blonďák. “Je to jasné typická vražda zo žiarlivosti. Zistite, s kým mal v poslednom čase nejaký vážnejší pomer a prípad je vyriešený.”
Jeho pomocník s rukami v gumenych rukaviciach chytil nôž za umelohmotnú rúčku a hodil ho do vrecúška. V tom však jeho zrak spočinul na veciach, čo ležali na stole.
- Pán komisár! Pán Komisár, pozrite sa na to.
- A čo s tým?
- Tie nástroje, ešte nikdy som nič také nevidel.
- Môžem ťa ubezpečiť, že na mojom pracovnom stole je oveľa vačší neporiadok.
- Aaaaale ...
- Ideme! Keby sme sa mali pozastavovať nad každou takouto blbosťou ako bordel na stole, stravili by sme tu celý deň.
Asi za pol hodiny už sedeli na riaditeľsve. Komisárov pomocník bol stále nejaký nepokojný. Aj blonďákovi to došlo. Ba čo viac, začala sa na neho tiež prenášať nervozita z jeho podriadeného. Nemohol to ale dať najavo. On tu bol predsa vždy ten tvrďas, čo vždy vedel správne riešenie, ten čo sa nebál spraviť aj tú najväčšiu hlúposť a za to, že to nedopadlo tak, ako si predstavoval, mohli za to všetci ostatný. Teraz však jeho ľadová istota nebola až taká pevná. Tie veci, čo videl na tom stole mu naháňali hrôzu. Preto sa aj pratal z tej kuchyne čo najskôr. Už prestával byt schopný tváriť sa flegmaticky, aj napriek tomu, že ho s tých nástrojov napínalo na zvracanie a určite nebo jediný.
Z tohoto zamyslenia h vytrhol až jeho večne otravný asistent.
- “Pán komisár, vypočuli se susedov a máme hotvú analýzu otlačkov prstov z toho noža. je to celé zvláštne.”
- “Môžes láskavo prejsť rovno k veci? Tieto tvoje úvodníky ma vyčerpávajú.”
- “Je to fakt zvláštne. Susedia ho s nikým nevideli už pár mesiacov, dokonca vraj posledných pár týždňou ho nevideli ani vyliezť z domu.”
- “No tak na tom neni nič zvláštne. Možno má proste slepých susedov.”
- “A tie otlačky, patria tejto žene”, povedal a hodil mu na stôl pár listov.
- “Podľa tých papierov je už vyše štvrť roka mŕtva”
- “Tak to máme jednoduché. Proste napíšeme, hľadáme hnijúcu mŕtvolu, miestny hrobár nám určite nejakú podstrčí a môžme ísť na večeru. Čo tu ešte stojíš, tebe snaď ešte nedošlo, že ti vyšla absolutná blbosť?”
V ten deň keď mu skončila služba išiel domov radšej opatrne. Furt sa obzeral okolo seba. Vôbec nechápal svoje správanie. Zachvátil ho pre neho doteraz neznámi pocit – strach. Myklo nim od hrôzy už len to, že mu zazvonil mobil
- “Pán komisár, máme tu ďalšiu vraždu. A hádajte, čo sa stalo?”
- “Ty kretén ...”
- “Zase sme našli tie isté otlačky”
Býval síce len asi desať minút chôdze odtiaľ, ale aj tak si stopol prvý taxík, ktorý uvidel.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
2
No dufam ze bude dalsie pokracovanie! Lebo takto ej to dosť napínavé....
4
Perfektne
Rozhodne pis pokracovanie, pretoze by bol zlocin, keby sa to neskoncilo
Rozhodne pis pokracovanie, pretoze by bol zlocin, keby sa to neskoncilo
8
dobree dobree ale koniec prvej casti sa mi pacil viac xD idem dalej
9
Ach, je mi luto, ze ten blondak tak rychlo zomrel.
Ale ta femme fatale je zaujiimava!
Ale ta femme fatale je zaujiimava!
11
no to hej....idem dalej.....aj keby si to napisal rovno do jedneho by som to precitala paci sa mi to
Napíš svoj komentár
Tesim sa na dalsie pokracovanie. Bude, vsak?