Sedím pred učebňou na zemi, bolia ma nohy z lodičiek a pozorujem zvyšok čakajúceho osadenstva. Spolužiačky si kontrolujú stav ťahákov, posledné ubezpečenie, že je všetko na správnom mieste, posledná návšteva toalety pred vstupom dnu. Používanie ťahákov som nikdy neodsudzovala. Neberiem všetko príliš vážne a malá pomôcka pri skúške ešte nikoho nezabila. Nie sme roboty a byť v strese je predsa prirodzené. Zabudnúť, mať povestné okno. Alebo sa len uistiť, že do čitateľa a menovateľa toho šialeného vzorca, ktorý sa podľa profesorov máme naučiť bez vzorcovníka, sme dosadili tie správne veličiny. Každý si malú pomôcku predstavuje očividne po svojom. Môj pohľad sa zastaví na zmenšeninách pripomínajúcich knihy. Odhadujem, že veľkosť písma by zodpovedala tak sedmičke vo Worde. Žasnem, koľko času im to muselo zabrať. Žasnem, koľko energie sú schopné vynaložiť na podvod. Pod blúzkou, na stehnách pod sukňou, zastrčené v podprsenke. Dobrý nápad!!! Tam si začnem odkladať peniaze, keď pôjdem žiť. Peňaženka zaberá veľa miesta a vybrať pri platení peniaze z podprdy pri bare pred chlapmi je ako vystrihnutá scénka z filmu. Kolegovia na pár krokov od môjho stanovištia sa pokúšajú poslať si cez mobily súbor s vypracovanými otázkami. Sedím a pozorujem. Nepatrím k študentom, čo si chodia opravovať známku z B na A. Či hádať sa, prečo mám iba 97 bodov a nie 100 zo skúšky, keď som si na 100 % istá správnosťou svojich výpočtov a pri tej príležitosti skúšajúcemu ukázať, že máme vzory zadania príkladov. Všetko má svoje hranice. Nedokážem sa stotožniť s notorickými podvodníkmi. Ja sa ale nedokážem stotožniť ani s vyšinutými poctivcami. A tak sedím a pozorujem. Čakám...čakám na ústnu skúšku.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
