Začnem tým, čo ma uchvátilo najviac - augustový koncert Glena Hansarda v bratislavskom Babylone. Tento charizmatický Ír, ktorého možno poznáte vďaka filmu Once a oscarovému hitu Falling Slowly, vydal ešte v dvetisícomdvanástom výborný album Rhythm & Repose a okrem piesní z neho (moje obľúbené Bird of Sorrow, High Hope, Talking with the Wolves) hral aj veci Swell Season a covery. Odštartoval to sám, len s deravou gitarou, bez mikrofónu, na kraji pódia. Bolo to nádherne úprimné a on kričal z plných pľúc, tak ako on zvykne a s takýmto nasadením pokračoval nasledujúce dve hodinyniečo aj s pomocou celej kapely, kde nechýbal saxofón či sláčikové kvarteto.
Nedá mi nespomenúť Lisu O´Neill, ktorá mu predpripravila publikum v bývalej budove divadla s vesmírom namiesto stropu. Malo to atmosféru, bol tak blízko a bavil nás svojou češtinou. Najsilnejší moment prišiel, keď zahrali When Your Mind´s Made Up - mala som po celom tele zimomriavky a v očiach slzy, čo sa mi doposiaľ nikdy nestalo. Chcelo sa mi aj tancovať, aj len tak nemo stáť, aj tlieskať, aj kričať a všetko dokopy. Nakoniec kapela zišla dole do davu, celý klub spieval spolu s nimi a keď doznel potlesk, vykročili sme s úsmevom do letnej noci.
- - - - - - - - - - -
Ešte predtým moji milášikovia Queens of the Stone Age odohrali jeden z prvých koncertov v rámci európskeho turné k albumu ...Like Clockwork, ktorý považujem za to najlepšie, čo uplynulý roCk ponúkol. Setlist bol nevšedne dlhý a takmer dokonalý, obsahoval hlavne nové veci, no nemohli chýbať ani staré hity (No One Knows, Little Sister, Go with the Flow, Song for the Deaf). Drtivý stoner rock, tá ich nadpozemská projekcia, badass výraz ala Josh Homme a išlo im to geniálne. Dav rozoznával skladby už po prvých tónoch a nadšene sa zapájal. Stáli sme hneď v strede za VIP zónou, s výhľadom priamo na ryšavého Elvisa, hystericky sme jačali /I wanna make it, I wanna make it wit chu/ a moja chuť začať si zo seba pomaly strhávať oblečenie dosiahla maximum, keď sa ozvala úvodná gitara v songu Smooth Sailing. /Bruises and hickies, stitches and scars, got my own theme music, it plays wherever I are./
Boli aj pokľudné momenty s netopiermi vylietavajúcimi z klavíra počas Vampyre of Time and Memory, aj mosh-si-pýtajúce sóla v Songs for the Dead. Síce som najprv tajne dúfala, že za bicie sa posadí Dave Grohl, ktorý spolupracoval aj na tomto albume, nový bubeník ma milo prekvapil. Vyskákala a vykričala som sa do sýtosti, neviem sa dočkať na ďalšiu príležitosť zažiť ich. Chýbali už len nikotín, válium, vicodin, marihuana a extáza, trochu alkoholu sme mali. C-c-c-c-c-cocaine!
- - - - - - - - - - -
Tento rok som prvýkrát navštívila aj malý festival Vrbovské vetry, ktorý trvá až týždeň, zlým ľuďom je naň vstup zakázaný a priateľskou atmosférou sa len tak hemží. Páni bratia Jobusovci zvolali do stredu sveta a vesmíru výborné česko-slovenské skupiny, Pán Precceda húpací kóň pristál na futbalovom trávniku v helikoptére a mne je ľúto, že sme tam ostali len na jednu noc. Boli aj Živé kvety, aj Chiki liki tu-a a nečakane Horkýže Slíže. Kým som sa však prebrala z poobedňajšieho spánku spôsobeného bdením noc pred festom a nadbytkom piva hneď zrána a dobehla k pódiu, už to balili. Na Paru som stála v prvom rade a chytala speváka, keď sa rozhodol pre stejdždajving. Samozrejme som nebola sama, ešte s pár ľuďmi naokolo sme ho posunuli ďalej, ale po pár metroch sa už zdvíhal zo zeme s bolestným výrazom v tvári a odkríval preč. Prepáč mi to, Lasky, robila som, čo som mohla! David Koller je sympoš a hlbokých Korben Dallas som počúvala zdiaľky sediac na betóne obklopená novými kamošmi.
- - - - - - - - - - -
Naopak festival Slížovica, ktorú organizujú Horkýže Slíže vo svojej rodnej Nitre ma sklamal. Bordel, náckovia, opité deti a stanové mestečko, cesta do ktorého bolo divoké dobrodružstvo plné bahna až po kolená. Line-up dobrý - jediný raz toto leto hrala Vypsaná fiXa na Slovensku. Historicky prvýkrát som zažila circle pit, keď sa zrazu počas Barovej turistiky na Márdiho pokyn dav rozostúpil a ľudia vnútri takzvaného kolečka začali šialene behať, strácali mikiny aj topánky a bola to neskutočná sranda!
No priznávam, že ich vystúpenie bolo slabé aj kvôli krátkosti času a oveľa viac som si to užila cestou tam aj naspäť, keď sme si fiXu vyrevovali v aute. Zónu A sme prestáli pri aute, cez Bijouterriera som utešovala kamošku prežívajúcu životnú krízu a keď hrali Slíže, jedla som svoj prvý trdelník v živote a poskakovali sme obďaleč, len tak súkromne, lebo už sme na to starí. V stanovom mestečku, ktoré prichýlilo až sedem stanov(!!!) sa rovno oproti nám našla partia, ktorá vyhukovala pesničky z ich nového albumu až do rána bieleho a ja som nadávala, že nemôžem pokojne spať. Áno, už o jedenástej sme zaľahli. Na druhý deň sme triezveli výletom na nitriansky hrad. Ale stretla som tam niekoľko birdzákov, zdravím! Jeden z nich sa objavil aj na tugedrtúr Vypsanej fiXy s Mňága a Žďorp, ktoré hodnotím veľmi pozitívne. Na tento večer však budem navždy spomínať ako „vtedy, keď sme si s Homárom na bare vypýtali mrkvu a pod pódiom sme z nej nastriedačku chrúmali“.
- - - - - - - - - - -
Ani som nečakala, že niekedy zažijem poriadny grungový koncert v podaní niekoho iného ako revivalu NirvanaS (už som ich videla niekoľkokrát, tento rok to bolo v rámci 90´s party a spevák mi vybavil vstup zadarmo, lebo sa mu páčilo moje Nirvana tričko a tak som sa cítila strašne dôležito, keď som v prvom rade metala hlavou a vyhýbala sa nepríčetným pogujúcim). Podarilo sa mi to dokonca vďaka slovenským kapelám Mudhole a Underdose, ktorým nedávno vyšlo spoločné cédečko Dose of Mud a tak som sa v jeden krásny večer topila v grandžovom bahne a bolo to geniálne. Na to sa nedá skákať, len sa treba nechať unášať, kývať hlavou do rytmu a poklepávať nohou. Á, ten spevák z Mudhole má úžasný hlas, pripomína mi Stayleyho z Alice in Chains.No že si vypočujte song Waves.
Ale ale ale! V lete 2014 možno príde Pearl Jam.
- - - - - - - - - - -
Štyri razy som videla coverband On the Road, lebo je fajn si niekedy zaspievať staré rockové vypaľovačky. Keď už sme pri coveroch, aj na austrálskych ACCA/DACCA bolo fajn, i keď AC/DC nemám až tak napočúvané. Šesťdesiatnici naokolo sa však bavili viac než ja. Prišla som podporiť aj súťaž Demovnica, ktorú organizuje rádio_FM a síce som nestihla Katarziu, videla som chalanov z Parting Mouth a ich vec Yellow Ribbon aj s tou super harmonikou, ktorí sa do toho vedia naplno vžiť. Koncom leta sa v Pezinku uskutočnil druhý ročník Alternatívy, ktorá okrem hudby ponúkla aj workshopy, výstavy, divadelné aj tanečné vystúpenia, mohli ste si nakúpiť knihy z antikvariátu či previezť sa starým vláčikom z jedného konca Pezinka na druhý v úplne tmavom vagóne s pivom v ruke a hlavou vystrčenou z okna a keď vám pri tom hrala alternatívna verzia Dylanovej Most of the time, cítili ste sa ako vo filme.
Recenzia
Komentuj
10 komentov k blogu
1
hellium
2. 1.januára 2014 00:30
@antifunebracka tu je, ospravedlňujem sa, že je to dlhé, ale už som dlho nepísala blog
6
ešte som zabudla, že som počula Strapov Loading, prečo sa nedajú editovať blogy?!
7
Dievča ktoré pozná a ešte ktomu milášikuje QOTSA! padla mi sánka a blednem závisťou že si mala možnosť započuť ich nadpozemskú hudbu zoči voči. Aj keď osobne som si ich posledný počiň neobľúbil, vybrali sa trošku iným smerom ako doteraz, hudba je síce precíznejšia ale chýba mi tam ten surový a energicky sound. No musela to byť skvelá podívaná
8
@pragnostick Ja poznám celkom dosť ich fanúšičiek ^^ Bolo to fakt super! V lete budú na Szigete a možno aj inde v okolí, tak máš možnosť. A vraj potom začnú nahrávať nový album
Napíš svoj komentár