Sedíme si v spoločnosti, popíjame zvláštne mixy. Sedíme a len ten môj drink je vždy trochu tvrdší ako ten v pohároch ostatných. Mať rozum, tak je mi jasné, kto a prečo vždycky skončí prvý doluznačky.

Opite ma! Zabavím vás, zatancujem. Porozprávam hlúposti, o vážnosť nemám záujem. Vytancujem si ďalšiu rundu, poviem ďalšiu spŕšku slov, a smiech je mi dvojsečným aplauzom. Opite ma! Som klaun, premalujte mi úsmev cez slzy. Urobím zo seba blbca, môžete sa pozerať, smiať sa, hodnotiť. Tváriť sa pobavene a možno mi aj v duchu závidieť. Je to celé zmetené. A nevie sa presne kto je kedy úžerník a kto je vtedy obeť.

Zabite ma, zabite ten úsmev všetečný. Ten úsmev ktorý mi vynútite na pery. Nie nemám právo byť smutný. Na čo byť úprimný? A potom mi ho záviďte a hovorte si ako som slobodný a nádherný. Aký som nefér voči vašej skromnosti a bolesti.

Preskakujem plot, neviem komu patrí, utekám, poskakujem, za cudzie slzy a cudzie prachy. Lákajú ma vaše dotyky a pachy, občas som príšerne lacný a dnes som výnimočne drahý. Náš súlad pohybov ma vzrušuje a páli. Keď ideme si po krku, sme najväčšmi krásni, šepkáme si ako sa máme radi. Vlhneme a vybíjame zo seba všetky krivdy a obzvlášť pravdy. Náš život je velké vrece srandy.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár