Tak predsa si prišla. Vytiahnem ti z kufra veci, a potlapkám mačičku po kapote. Áno Vé, našiel som si krásne miesto na útek. A skovávam sa tu pred sebou a podobnými debilinami. Medvedie objatie malého dievčaťa vo mne prebudilo city a postláčalo nejaké tie orgány. Mám ťa veľmi rád. Dáš si boršč ? Nie neviem ti popísať ako to chutí . Uvidíš. :p

Prechádzku sprevádzali najprv len zvuky kamienkov pod nohami kým to konečne prišlo. Prečo sa ma pýtaš či ti nechýbame ? Ja tu na to vôbec nemyslím, preto som tu. Áno cítim po vás prázdno, cítim bolesť. Preto som tu a váľam sa pri mori, aj keď už aj tu začína byť chladno. More ma upokojuje, more a práca , ktorej je tu, možno našťastie, plno.

Samozrejme že si mi chýbala a budeš chýbať opička. (posraté dojatie). Nepresviedčaj ma aby som sa vrátil s tebou. Počkaj, seď tu, idem pre deku. Vraciam sa s dekou ako štrikované oblaky a džbánom vína Starej pani.

Rád by som ti nejak urobil radosť, ale okrem vína a krásy tu nič nie je. Ani len splachovacie wc. Počúvaj povedz mi radšej čo máš nové. Zaujíma ma všetko. Tu sa nedeje tak mnoho, radšej pomlčím. Som tu ako starý chuj, cez deň práca a večer víno a civenie do mora, veď to poznáš

A už je to tu, výčitky. Aké je to len ľahké odísť. Na všetkých sa vysrať a pá, ja si letím. Už som aj debil, keby si sa sem netrepala takú dialku tak ti poviem že je čas ísť. Odpíjam si z vína častejšie a častejšie. Dobre vieš že ťa mám rád, prečo mi to robíš ešte ťažšie ? Neviem si vypýtať pomoc a tak som tu a už aj tu to na mňa celé padá odkedy som tu sám.

Áno sám, prišiel som sem pomáhať s vinosadom. No Stará pani je mŕtva. So zvláštnym pocitom som ju sám pochoval s výhľadom na more. A aj som si poplakal, aj keď som si ju nestihol a nechcel obľúbiť. Čakám kedy odtiaľto budem musieť utiecť pred dedičmi alebo nejakou bankou. Dreva a vína je zatiaľ dosť.

A ty mi hovoríš o morálke. Opriem sa o teba, pozerám na more, cítim sa zmierene. Tak lahko, ako keby sa nič nedialo, ako semienko bodliaku vo vetre, ktorému je jedno kam ho doveje, ak natrafí na zem tak rozkvitne kdekoľvek. Možno čoskoro zdvíham kotvy, možno sa vraciam, možno letím ďalej. Stisnem ti ruku. Mlč už. Objímem ťa. Vyzlečiem. Neviem kto som, neviem aký je dnes deň. Každým dňom môžem byť iným človekom. Neviem, možno je to dobre.

 Blog
Komentuj
 fotka
mrspunk  5. 11. 2012 20:29
čooho?
 fotka
phantasia  6. 11. 2012 01:12
tá hravá ľahkosť tvojho písania...
Napíš svoj komentár