Lebo mi je zase smutno. Lebo keď mi je smutno utekám na Birdz. Lebo niečo potrebujem dostať von. Lebo možno chcem počuť, že v tom nie som sama. Lebo vlastne zase neviem čo sa deje v mojej vyšinutej hlave.

Nehovorme o láske. Kto nezažil ten nepochopí a bla bla.
Hovorme o túžbe. Pre mňa slove 1000x sympatickejšom. Ten neovplyvniteľný stav, keď ho/ju chcete cítiť. Lebo ste to už zažili. Lebo to bolo príjemné.
Túžba neznamená vernosť. Túž! Túž kedykoľvek po komkoľvek! Nikto ti nič nemôže vyčítať. Veď o tom nikto nevie. Nie, nie je to zlé. Nemôže byť..

Ďakujem že si mi ukázal bránu do ďalšieho svete. Ale, prosím, veď ma ním. Sama neprežijem. Aj keď asi ani s tebou nie. No veď ma. Tá predstava ma unáša, šaliem, to nové prázdno vo mne..Akoby mi odtrhli kus pľúca a ja už nemôžem dýchať ako predtým..

Predtým
Hej, opakujem sa. Stále je nejaké predtým. A predtým predtým. A predtým predtým predtým. Vždy. Ale nemôžem si pomôcť. Som nevyrovnané dieťa, vyrastajúce v neúplnej rodine, takmer denne obdarúvané ponižovaním, uvedomujúce si všetky svoje (ne)dostatky. Poúčka ako od psychológa ktorého som nikdy nenavštívila. Ale to budem ľutovať o 20 rokov pri 9. pohári vína. Možno sama a možno opustená. Možno zdeptaná a možno využitá. Možno nechcená a možno opäť nevyrovnaná.

Ale dovtedy buď prosím tu. Týždeň, mesiac, rok, poldesaťročie...

Si krásny. Alebo nie si. Ale si tu a robíš to o čom ja snívam už tak dlho. Prečo chcem stále využívať iných na dosiahnutie svojich snov? Chcem ťa ešte raz zažiť. Vraj: naňho si dávaj pozor. Áno, samozrejme, budem. Veď ja som z tých, ktorí sa nedajú strhnúť pokušením a túžbou...pff..

S tím bláznem si nic nezačínej, má jen spoustu krásnych gest..

Ak o mesiac nenapíšem blog o niekom inom, tak si budem o pol roka púšťať toto.

Ale ak je to kvôli tomu tak ja raz naozaj dospejem. Budem sa smiať na svojej hlúposti.

Áno, dospejem.



A v podstate...
...som šťastná.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár