keď ju človek zbadá, stratí pojem o čase.
Ten nádherný úsmev, čo tvár jej rozžiari,
poznáte to najkrajšie dievča v chotári?
Za jasného slnka, či pri svite mesiaca,
šťastný je ten, kto s ňou sa prechádza.
Nevieš však, či je šťastná, či ju bolí srdce,
duša citlivá a krehká, slzami raniť nechce.
Myslíš na moment, ktorý Vaše cesty spojil,
na tu chvíľu, keď dych svoj si márne tajil.
Deň bežný, čo mal byť jeden z mnohých,
ty nezmohol si sa ani pár slov strohých.
Sú milióny okamihov, čo chceš s ňou stráviť,
či už bude smutná alebo bude žiariť.
Sú tisíce slov, čo každý deň chceš povedať,
na stovkách miest, ktoré jej chceš ukázať.
Ty neustále, i v tejto jedinečnej chvíli,
myslíš na ňu, keď večer ku koncu sa chýli.
Myslíš na ňu, keď ráno slnko svitá,
osôbka nádherná ako ruža nerozvitá.
Vždy posledný pohľad, do pamäti sa ti vryje,
vzácny ako chvíľa, keď v náručí sa ti skryje.
Nevieš ale v tej chvíli čo ďalej bude,
si však šťastný , srdce počuť Ti z hrude....
(Goodfry XV. X. MMXIV)
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár