Počuješ ten smiech , ironický smiech. Vidíš tú "ochotu" a všetko sa ti zrazu rúti pred očami a ty už viac nevieš kam sa skryť. Nevládzeš bojovať, nedokážeš sa tomu postaviť.
A tak si sadneš na zem a čakáš. Čakáš kedy ťa to všetko zabije, čakáš, kedy to už konečne skončí. Prvý úder, druhý.... chceš vstať, no už sa to nedá. Tvoje nohy sú podlomené a nedokážu ťa udržať.
Cítiš bolesť, cítiš chlad no už ti nikto nepomôže a nedokážeš si pomôcť ani sám. Možno keby prišiel niekto, kto ťa má rád, zachránil by ťa, ale nikto taký nie je, neexistuje.
A tak sa oddávaš bielemu svetlu na konci tunela, nemáš inú možnosť, len odísť.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
airotciv
10. 1.januára 2015 16:57
Nikto ťa nemá rád? A čo rodina, priatelia? Okašli chlapa
2
A tak sa oddávaš bielemu svetlu na konci tunela, nemáš inú možnosť, len odísť-
zomriet?
zomriet?
Napíš svoj komentár