Tak jak zacat... Co ja viem... Tento blog som chcel v podstate napisat uz davnejsie, lenze vzdy, ked ma napadlo, ze ho napisem, som bud nebol pri pc, alebo som pri pc mal moznost byt, ale do blogu sa mi vobec nechcelo.
Tak teda...
Mal by som asi zacat nejak tak, ze co som davnejsie pisal: mozo si niektori pamatate na moje vyrony zufalstva pred zaciatkom mojho prveho roka na VS FEI STU, ked som vyjadroval svoje obavy az strach, hlavne z nastupu na intrak a vclenenim sa do kolektivu, no a dalej aj strach zo skoly samotnej.
Takze takto...
Moj prvy vstup do skoly bol trochu chaoticky, teda valstne ani ne, kedze som mieril k spravnej poslucharni, len jeden moj kamarat, s ktorym som sa zoznamil uz na zapise a s ktorym byvam na izbe, tocil nieco o nejakej inej poslucharni, no ale proste nakoniec sme sa stretli a secko bolo v pohode. Dlhe nudne a nezazivne blabotanie o tom, co a ako, sme nejak pretrpeli. Potom ma kamarat zoznamil s jeho spoluzakmi zo strednej, ktori sa tiez prihlasili na FEI STU. Najprv som mal z nich obavy, pripadali mi dost vazni a co ja viem... neprivetivi. Foter ma na intraku ubytoval, vyzdvihol kluc atd, takze ja som uz len prisiel na izbu. Jeden spolubyvajuci, ktoreho som este nepoznal, tam uz sedel na posteli. Tak sme sa zoznamili. Je to v pohode chalan, dobre si vychafzame. Potom mi ten kamarat zo zapisu volal , vraj tam nevie trafit (ono je to fakt trosku bludisko ), tak som mu siel naproti. Na izbe sme sa ubytovali, no vobec sa nam ta izba nepacila. Zdala sa nam strasne schatrala, kamarat mal uplne znicenu postel, skrine nesli zatvorit (co teda nejdu furt, ale zvykli sme si ), okno prefukuje atd atd... Neskor vsak kamarat podal staznost na postel a, co sme vobec ale ani trosku necakali, ked sme vecer prisli na izbu, cakala ho nova postel. Fakt mi ho bolo pri pohlade, na com musi chudak spat, uprimne luto a uvazoval som, ze sa s nim budem na tej posteli striedat, a ked dostal novu postel, bol som rad spolu s nim. Uz vtedy sa nam zdal byt zivot o trosku krajsi. Izbicku sme si postupne zveladili (doniesol som radio, mame tri varice na vodu , na polickach poukladane secko potrebne, polepil som tam nejake plagaty atd atd... ) a ja uz si neviem predstavit, ze by som cez moj studentsky zivot (teda aspon prvy rocnik) byval niekde inde.
A k tym jeho kamaratom:
Este v ten isty den, ked som sa s nimi zoznamil, sle skocili do miestneho... Co to je? Podnik? Co ja viem... Na... Na nieco Ja som si objednal Pilsnera 12%, ktoreho mi zaplatili oni, kedze som nemal drobne pri sebe a pokecali sme. Zistil som, ze su to fajn ludia a ze si mozno budeme rozumiet. A som vdacny za to, ze to je aj pravda.
Obidvaja uz patria medzi to malo ludi, ktorych volam mojimi kamaratmi. Ked mame volno a cas, ideme spolu von do mesta, pripadne niekedy vecer, ked je volno, kupime nieco na pitie a bavime sa, pripadne skocime do Elamu (skolsky klub ci take nieco)...
A dalsia vec:
Ved ta skola ma uplne kazi! Stal som sa presne tym, cim som nikdy nechcel byt!
Nerobim si z nicoho tazku hlavu, bavim sa, mam vela "kamaratov" (zistil som, ze v podstate kazdy, s kym sa na tej skole dam do reci, si rozumiem), pouzivam vulgarne slova ( ), pijem (chlastam) atd atd... Proste uplny protiklad mojho este nedavneho ja ...
Na druhej strane som ale zjavne asi oblubenejsi, nez som byval na zakladnej a na gympli a vo vsetkom si viac verim. Takze... Bolo by mi dost luto, keby ma z tej skoly vyliali, budem sa teda snazit, aby sa tak nestalo, velmi nerad by som totiz prisiel o tych par dobrych veci, ktore som nou ziskal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár