Freckle bola splodená už v septembri roku 2012, len o tom ešte nevedela. Bola v tajných snoch, vysnívané „dieťa“, no neboli veľmi vhodné podmienky na jej zrodenie. Po určitom čase - po období splodenia si začala uvedomovať, že pomaly nazerá do sveta ľudí a páči sa jej v ňom. Predtým sa jej von akosi nechcelo, nemala na to dôvod, i keď v tých snoch už figurovala. Bola tam, základ tam bol.
Avšak nič ani nikto ju na tento svet nemal prečo priviesť. Až došlo k jej „splodeniu“ a ona sa začala postupne vyvíjať.
Bol to proces ťažký, bolestivý, smutný, miestami veselší – ale to iba „na oko“, aby tie ostatné oči okolo nevideli, že vo vnútri trpí. Že ju to ešte bolí a naozaj zožiera. A zožieralo. Pomaly, nechutne, nenápadne zvnútra. Tak potichu, aby nik ani len brvou nepohol, no zároveň tak nahlas, že to pílilo uši, drvilo hruď, srdce rozbíjalo na milión kúskov a následne zliepalo a mozog by sa dal prirovnať k nechutnej grcke sivastej farby, ktorá je rozomletá mlynčekom na mäso. Viem, nie moc vábne. Toľko k vtedajším pocitom, ktoré zamestnávali myseľ. Ale podstatné sú tie slová – vtedajšie, dávne, minulé...
Po tomto období prišlo stále lepšie obdobie, oveľa lepšie dni, krajšie, farebnejšie, veselšie. Mali na tom zásluhu mnohí. Od rodinných príslušníkov na začiatku, ktorým patrí najväčšie uznanie, že aj napriek skvelým maskovacím praktikám rozpoznali, čo sa vo vnútri duše odohráva. A bolo to že riadne divadlo. Až po nerodinkárov na konci toho celého zmätku. A samozrejme hudba! Ach bože žehnaj dobrej muzičke.
Počas tohto všetkého sa zapĺňali stránky papiera perom, ceruzou, fixou. Písalo sa, kde prišlo. Myšlienky - ťaživé i tie menej ťažké museli a potrebovali ísť von. Zápisník bol najlepším dôverníkom, kamarátom, milencom... Nahradil to prázdno, pomohol znova vstať, otrepať sa a ísť ďalej. Pravdaže to trvalo dlhú dobu, počas ktorej je človek nútený si myslieť, stále viac a viac, že už by to mohlo skončiť. No ako všetko, čo človek silí - sa nestane a tak nastalo vyčkávanie, písanie, kreslenie, tvorba všakovakého druhu.
♪ ♫♫♫ ......... ♪ ♫ ♪♪ ♫♫ ♪♪♪♪ ............ ♫♫ ♪♪ ♫♫♫ ♪♪ ......... ♪♪♪ ♫ ........... ♫♫ ♪♪
Počas tohto všetkého som narazila na stránky birdzu, Na ktorých som prečítala množstvo blogov, statusov, príbehov, múdrostí i nemúdrostí. A pomohlo mi to, niektoré blogy veľmi, iné menej, niektoré ma rozplakali, iné rozosmiali.
Chodievala som sem častejšie a častejšie. No stále len ako anonym, i keď teraz som tiež pod rúškom anonymity. Chodievala som sem hlavne v období smútku a freckle sa stále vyvíjala, rástla, prejavovala sa písaním, ku ktorému ju inšpirovali aj ľudia, čo si už niečo zažili a podelili sa o to. Stránky zápisníka sa plnili každým dňom a pomaly neostala ani jedna jeho prázdna strana, ktorá by nebola zapísaná, či pokreslená. A tak sa muselo pristúpiť k zaobstaraniu si nového dôverníka. Tiež sa rada a síce v menšej miere prejavovala kreslením, náčrtkami situácií a spomínaním. Prehrávaním si príbehov v hlave, ktoré dostávali zakaždým nový scenár. Dej sa menil podľa okolností a bol stále zaujímavý.
Mám rada môj plnohodnotný vnútorný svet, za ktorý som veľmi vďačná, no niekedy mi lezie riadne na nervy a ťaží ma. No aj tak prevláda viac pocit vďaky za to, že ho mám a sprevádza ma mojím životom. A teda po tomto všetkom, po období mixnutom radosťou i melanchóliou sa jedného dňa – 4. 10. 2013 narodila tu, v tomto svete birdzu malá, stále naivná, no i napriek všetkému stále milujúca Freckle.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár