Keď ste boli malý dávali ste si pred spaním pod vankúš zošity,lebo ste si mysleli,že vám to tam samé nacupitá?..Alebo čomu ste naivne verili keď ste boli malý?
a strasne som veril na mikulasa mozno az do svojich 12 ale kua take sklamane decko ste este nevideli ked mi mama povedala ze neexistuje
alebo ze mal som akoze cislo na mikulasa a ja som si bol az donevana uplne isty ze to je ozaj mikulas,ale to sme mali dva pevne linky doma,a stryko vzdy dvihal druhu pevnu ked som volal: disappointed:kua a to az donedavna som si myslel ze to je ozaj pravda,vsetko bolo take doveryhodne: smiley:
Ja som neveril nikdy nicomu a nikdy nicomu verit nebudem.... ...ale ne, robim si srandu....JEZISKO, MIKULAS a ini borci ma vedeli zmanipulovat k tomu ze som na nich veril...
nemala som ziadnu "detsku" vieru v mikulasov, bociany a take hovadiny, som rada ze mi nasi nikdy nic take nenavravali, vsak to je scestne klamat vlastne dieta.. ale to s tymi zositmi obcas skusam aj teraz, hlavne ak nad ucenim zaspim a rano sa citim fest "mudrejsia" z toho
Verila som na mikuláša a ježiška A tiež na strašidlo pod posteľou... ale to od vtedy ako mi suseda rozprávala strašidelný príbeh že jej sestru niečo začalo ťahať za nohu To bolo hroznééé ako som sa ja bála : smiley:
pamätá si niekto takú ženskú z telenovely...izabela sa tuším volala, tak na tú som verila ako na strašidlo, odvtedy sa sama doma bojím telenovely proste treba zakázať
Na žiadnu "sviatkovú" postavičku som nikdy neveril, vždy som vedel, že to nosia rodičia
Pamätám si ale, že keď som niečo velmi chcel tak som si lahol na postel a modlil sa nech sa to do 20sec. objavi pod vankusom
Samozrejme tam nikdy nič nebolo, ale vždy som to opakoval.
Keď som si niečo prial tak som si v duchu povedal nejaké ultimátum do ktorého som niečo musel urobiť. Napr. "do 10sec. vypnem svetlo a splní sa to čo chcem"
Na pani Patiovu , soplavu pani , ked si povedal stokrat jej meno tak sa zjavila ale ked si sa pomylil co i len raz , alebo zacal to a nedokoncil tak ti zomrel niekdo z rodiny , njn pani Patiova bola postrachom mojhop detstva bal som sa ze si po mna pride
PS : toto nieje myslene ironicky ale smrtelne vazne som sa bal aj sam byt doma
ze cigani kradnu zle deti a ked nebudem posluchat odnesu si aj mna...sama zasnem nad tym, co vsetko ludia dokazu vymysliet (v tomto pripade moja babka), aby ukaznili male deti...
Iba také klasické...ale dve deti ktoré som strážila...tie som donútila veriť takým blbostiam :
Povedala som im že keď sa budú hrať dlho na počítači tak im vylezú oči z jamiek...a mladší tomu uveril starší nie
A potom keď som sa s nimi raz išla kúpať k jazeru tak tam bola taká nejaká veľká hrdzavá vec...a keď sa ma pýtali čo to je tak som im nahovorila že keď sa nejaké deti utopia...tak ich tam nahádžu a tam ich to rozomele a potom tie ich ostatky pohádžu na pole a oni mi vždy tak verili ach aká som ja zlááááá...
Aleboooo som im ešte povedala...že vedľa nás býva taký starý chlap...a keď počuje že tu kričia nejaké deti tak si ich počká niekde kde nikto iný nebude a potom ich zoberie k sebe, priviaže na stôl a vždy keď bude hladný tak si bude odrezávať kúsky toho detského tela a postupne si ho celého uvarí a zje no jak boli potom ticho...
A keď jeden spadol na bicykli a rozbil si koleno...tak som mu povedala že zavolám sanitku a budú mu musieť odrezať nohu pretože padol na betón a teraz dostal do seba takého betónového bacila kvôli ktorému mu postupne ztvrdne celé telo a odvtedy nosí chrániče...
Ježiško a Mikuláš boli samozrejmosťou, ale potom som verila že všetky kreslené seriály čo vidím sú pravdive (za všetky spomeniem Dexter"s laboratory a Animaniacs) a že všetci zo Scooby Doo a Animaniacs bývajú v mojej stene Keď som bola menšia tak som bola hlúpa, dokonca som verila že manželstvo a deti je to najdôležitejšie čo musím dosiahnuť a že veterinár je romantické povolanie :S
@26 to s tými seriálmi jasné tomu som aj ja verila ...myslela som že filmy a seriály natáčajú tak že sa niekomu postavia za okno a tajne ho sledujú a strašne som chcela ísť do Disneylandu aby som spoznala Mickeyho
Ja keď som bol malý tak som veril, že behaju mi po byte v noci ufóni tak som sa vždycky snažil čo najrychlejšie zaspať, bo keď zaspím tak sa na mňa vykašlú
Zvučka Akty X mi aj teraz navodí zimomriavky
Ďalej som mal nervy z kunbalu pretože som to miesto považoval za domovište duchov
Veril som v Mikuláša kedže som ho na vlastne oči videl (mama si dala namahu sa prezliecť zaň
A takmer zo zvyku som kontroloval priestory pod divaňom, posteľou keď som si šiel sadnúť naň či sa tam nenachádzaju strašidlá
@1 - aký drsňák že Ježiša už sme tu ako v Comebacku
No a ja osobne som mala neskutočne bujnú fantáziu Myslela som si, že na tomto svete je miliarda vecí, o ktorých dnes viem, že neexistujú, dokonca som o tom presviedčala aj kamošky Ja som už od detstva brutálne fantazírovala XDXD
mno až taká naivná som nebola,keď som bola malinká,verila som skôr na tú Vílu so zubami,že keď mi vypadne prvý zub a dám si ho v tú noc pod vankúš tak ráno sa zobudík s nejakým darčekom..
Ja ked som bol maly tak sa vo mne prebudzala fantasmagoria ze mam nadludske schopnosti a doteraz po nich niekedy tuzim nvm ci niekto poznate Dragon ball Z ale prave z tych postaviciek som bral inspiraciu ale neak najavo som to nikdy nedaval vedel som ze to nieje mozne ale bolo by to pekne
@inconnue presne tej som sa aj ja bala len sa tusim nevolala Izabela ale Izaura ...alebo boli dve? neviem ale tusim ze asi obe vystupovali v tej istej telenovele...a ja som napriklad verila tomu ze ,,kožkári,, beru deti a potom ich predavaju ...takze vzdy ked som vonku pocula ze ,,vykupujem stare kozky perie,, zaliezla som pod perinu a minimalne hodinu som odtial nevyliezla ..a este som bola oblbnuta tym ze po mna pride princ na bielom koni a spolu budeme byvat vo velkom dome a budeme mat kopu deti a bude ma starsne lubit ...a az teraz chapem ze dajak nevychadza ...a ze z toho vysnivaneho budem mat asi tak len kopu deti bez lasky
Verila som, že v pätnástich budem vysoká, štíhla, krásna, s bezchybnou opálenou pleťou, rovnými zubami a prirodzene platinovými vlasmi do pol stehien (v každom prípade mi zostávajú ešte štyri mesiace, počas ktorých možno prejdem genetickou mutáciou)
Na Mikulášov, Ježiškov, víly, čarodejnice, strašidlá a podobné potvory som nikdy neverila, akurát som bola posratá z mŕtvoly z jedného hororu, ktorá sa zjavovala v zrkadlých a oknách..dodnes sa bojím v noci chodiť okolo sklených plôch
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
A keď som bola malá tak som verila na obludu pod mojou posteľou.. To, že moja posteľ má úložný priestor je len detail...
a strasne som veril na mikulasa mozno az do svojich 12 ale kua take sklamane decko ste este nevideli ked mi mama povedala ze neexistuje
alebo ze mal som akoze cislo na mikulasa a ja som si bol az donevana uplne isty ze to je ozaj mikulas,ale to sme mali dva pevne linky doma,a stryko vzdy dvihal druhu pevnu ked som volal: disappointed:kua a to az donedavna som si myslel ze to je ozaj pravda,vsetko bolo take doveryhodne: smiley:
Pamätám si ale, že keď som niečo velmi chcel tak som si lahol na postel a modlil sa nech sa to do 20sec. objavi pod vankusom
Samozrejme tam nikdy nič nebolo, ale vždy som to opakoval.
Keď som si niečo prial tak som si v duchu povedal nejaké ultimátum do ktorého som niečo musel urobiť. Napr. "do 10sec. vypnem svetlo a splní sa to čo chcem"
PS : toto nieje myslene ironicky ale smrtelne vazne som sa bal aj sam byt doma
a jasne ze aj na jeziska
Povedala som im že keď sa budú hrať dlho na počítači tak im vylezú oči z jamiek...a mladší tomu uveril starší nie
A potom keď som sa s nimi raz išla kúpať k jazeru tak tam bola taká nejaká veľká hrdzavá vec...a keď sa ma pýtali čo to je tak som im nahovorila že keď sa nejaké deti utopia...tak ich tam nahádžu a tam ich to rozomele a potom tie ich ostatky pohádžu na pole a oni mi vždy tak verili ach aká som ja zlááááá...
Aleboooo som im ešte povedala...že vedľa nás býva taký starý chlap...a keď počuje že tu kričia nejaké deti tak si ich počká niekde kde nikto iný nebude a potom ich zoberie k sebe, priviaže na stôl a vždy keď bude hladný tak si bude odrezávať kúsky toho detského tela a postupne si ho celého uvarí a zje no jak boli potom ticho...
A keď jeden spadol na bicykli a rozbil si koleno...tak som mu povedala že zavolám sanitku a budú mu musieť odrezať nohu pretože padol na betón a teraz dostal do seba takého betónového bacila kvôli ktorému mu postupne ztvrdne celé telo a odvtedy nosí chrániče...
Zvučka Akty X mi aj teraz navodí zimomriavky
Ďalej som mal nervy z kunbalu pretože som to miesto považoval za domovište duchov
Veril som v Mikuláša kedže som ho na vlastne oči videl (mama si dala namahu sa prezliecť zaň
A takmer zo zvyku som kontroloval priestory pod divaňom, posteľou keď som si šiel sadnúť naň či sa tam nenachádzaju strašidlá
@nightillusion no to poznám za všetko môže Chucky.
@mirage_a heh za kruté podobne ma strašila aj sestra
No a ja osobne som mala neskutočne bujnú fantáziu Myslela som si, že na tomto svete je miliarda vecí, o ktorých dnes viem, že neexistujú, dokonca som o tom presviedčala aj kamošky Ja som už od detstva brutálne fantazírovala XDXD
Na Mikulášov, Ježiškov, víly, čarodejnice, strašidlá a podobné potvory som nikdy neverila, akurát som bola posratá z mŕtvoly z jedného hororu, ktorá sa zjavovala v zrkadlých a oknách..dodnes sa bojím v noci chodiť okolo sklených plôch