NO ľudia. Prosím poraďte mi.. s mamou veľmi zle vychádzam. stále po mne kričí, je strašne náladová. Nieje to krátko..je to už dlhšie. Vraví o mne že som neporiadna a nezodpovedná. Že som lenivá a tak... Nič nechcem robiť..nič si nevšímam. Ja ja učím na
on býva v novákoch a to je 5 hodín odomňa. A jazdí na kamióne čiže v podstate nikdy nie je doma a ja by som musela bývať s jeho ženou a rozmaznaným deckom.. a tu kde bývam teraz mámm pri sebe brata, babku a dedka.. neviem či by som od nich len tak dokázala odísť..
Priznam sa precital som si to cele a niekde v polke som cakal nieco v zmysle : "Moja matka je pi$a lebo ma nechce pustit za mojou zivotnou laskou.". K tomuto ti poviem len tolko ze nie kazdy dostane to co chce , bud sa prestahuj ku fotrovi alebo sa prisposob Okrem toho ked chces pit a fajcit ako tvoje kamaratky GL HF .
tak zrejme má v sebe mamka nejaký vnútorný problém tak si to ventiluje a asi si jej najbližšia aj keď to tak nevyzerá, tak si to väčšinou zlížeš ty. Mnoho ľudí má toľko problémov, že to ten druhý nedokáže vidieť...
Tiež som mala s mamou niekoľko konfliktov, rok sme boli na nože a vyhrotilo to tým, že mi povedala, že po 18tke nech si robím čo chcem, že kľudne môžem odísť z domu a podobne. Tiež som sa stále cítila prehliadaná, nedocenená, utláčaná. Lenže pochop aj mamku: prišla o tvojho oca (netuším z akého dôvodu), má zrejme len teba a brata. A bojí sa, že sa proste dostaneš v takom veku ako si na zlý chodníček a ona to neustráži. Agresivita je len prejavom strachu.
Tak si s mamkou jeden večer sadni, porozprávajte sa o tom, čo ju trápi, nech vidí, že si takmer dospelá. Porozprávajte sa ako normálni ľudia, hádky sú vždy tá najhoršia forma komunikácie. Proste sa porozprávajte normálne ako kamarátky, viem, že to niekedy nejde, ale treba to nejak prekusnúť. Ja som s mojou mamou mala strašné hádky a konflikty, kľudne aj pred kamoškou sme sa vedeli pohádať, utekala som z domu všelikde. A viem, že to nebola len jej chyba, že sa toto dialo, ale aj moja. No prišiel jeden deň, kedy to asi všetko liezlo na nervy aj mne, aj mamke. Porozprávali sme sa, prestali sme páliť mosty a ubližovať jedna druhej. Povedala mi, prečo to robila a ja som to pochopila. A viem, že vtedy, keď som s ňou nevychádzala bolo moje najhoršie obdobie aké som kedy zažila.
Preto sa porozprávajte, navrhni jej, či by nešla s tebou (To myslím vážne, ja s mojou mamkou chodím na koncerty a diskotéky občas , podniknite niečo spoločne, ukáž jej, čo všetko si doma urobila, opýtaj sa jejm ako jej pomôžeš. Možno sa cítiš ublížene a ukrivdene, no ver, že to tak úplne nie je. Proste ťa začína brať ako dospievajúceho človeka, ktorý by mal byť zodpovedný, k tomu si ešte aj dievča, tak sa potrebuješ vedieť postarať o domácnosť. Kľudne jej aj hovor o tom, čo bolo v škole, čo sa ti podarilo a podobne...
Stačí sa rozprávať a nezatvárať sa do izby, to ti vravím z vlastnej skúsenosti. Momentálne mám ja po tomto všetkom s mojou mamou veľmi dobrý vzťah, voláme si každý jeden deň a tak ako ona mne poviem čo ju trápi, tak jej to viem povedať aj ja...
Uvedom si, že s ňou musíš žiť minimálne 2 či 3 roky ešte, kým nebudeš plnoletá. Tak sa začnite rozprávať a nekričať po sebe.
precitala som len zaciatok po to ze si leniva no tak nebud leniva
a k teme jedinym riesenim je pokojna konverzacia kde si vsetko poviete co mate na srdci POKOJNYM tonom s pochopenim toho druheho a DA SA TO moja mama bola tiez tak a po par takych konverzaciach kde ja jej kludne nieco vravim a ona krici stale tak sa naucila ze ten krik nikam nevedie ani utek ani nic ine a ze len takto sa daju riesit problemy... ale musis si stat za svojim a ozaj nezvysit nikdy hlas lebo to automaticky bude brat ako utok a sa to poserie
@ajus19 nemyslím že to je kvôli otvoci... oni su rozvedení dávno .. ešte keď som mala 6 a mama sa znova vydala. Jej nový manžel je otec môjho brata a aj ja ho pokladám za otca lebo ma v podstate vychhoval.. avšak teraz s nami nieje lebo odišiel do viedne kvôli práci. Mama proste je veľmi agresívna na to aby som robila všetko čo mi povie. Jak môj diktátor..
@padlyanjel problémom je, že ak jej chcem aj niečo navrhnúť a vysvetliť a začnem vetou "Čo keby sme sa dohodli na kompromise.." ona hneď povie nie. Proste vždy musí byť všetko ako povie ona a nikdy nechce vypočuť mňa a môj názor. Nechce pochopiť že vo svojom živote by som sa aspoň čiastočne mala rozhodovať sama za seba
@vikus999 nezacinaj o kompromisoch... nezacinaj o kravinach... zacni ze mami toto je takto a toto ma trapi a pouzi argumenty nie 15rocneho pubertalneho decka kt vidi iba svoju stranu mince... a teraz pozeram ze mas 15... pardon... ale chapes ma ?
je rozdiel ci sa s nou neda normalne porozpravat alebo sa s nou ty nevies normalne porozpravat :> ja mam s otcom cely zivot otrasny vztah a jedine vychodisko bolo uz len cakat kym odidem na vysku, tak si pripadne povedz, ze este 4 roky zvladnes a ono to fakt prejde jak nic.
a k tvojmu bratovi sa sprava rovnako? bud rada, ze mas pri sebe jeho a starych rodicov ako oporu, ak je tvoj problem fakt taky vazny, tak si s tebou iste radi sadnu aj s tvojou mamou a proste sa o tom porozpravate. teda pokial samozrejme nebudes zas len hladat vyhovorky preco je aj toto neuskutocnitelne :happy:
A čo teraz? Mňa otec do 15tich mlátil, pred týždňom som dostala po papuli za trojku z fyziky, večierku mám cez leto do pol 11 cez zimu do 9 a to som staršia než ty, Pre rodičov ani ja ani brat nie sme nikdy dosť dobrí, hádky o pičovinách na dennom poriadku, "týždeň som ju prehovárala" týždeň? srsly? ja keď som naposledy niečo chcela tak sme okolo toho viedli štvrťročnú psychologickú vojnu, keď mám náhodou skúšku z literárnodramatického tak dostanem vypičované "na čo tam tak často chodím", buď šťastná, že to máš ako to máš, ja momentálne oslavujem že už 2 roky do mňa nikto nekopal, a že za rok a pol z tohto blázninca vypadnem.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
23 komentov
Tiež som mala s mamou niekoľko konfliktov, rok sme boli na nože a vyhrotilo to tým, že mi povedala, že po 18tke nech si robím čo chcem, že kľudne môžem odísť z domu a podobne. Tiež som sa stále cítila prehliadaná, nedocenená, utláčaná. Lenže pochop aj mamku: prišla o tvojho oca (netuším z akého dôvodu), má zrejme len teba a brata. A bojí sa, že sa proste dostaneš v takom veku ako si na zlý chodníček a ona to neustráži. Agresivita je len prejavom strachu.
Tak si s mamkou jeden večer sadni, porozprávajte sa o tom, čo ju trápi, nech vidí, že si takmer dospelá. Porozprávajte sa ako normálni ľudia, hádky sú vždy tá najhoršia forma komunikácie. Proste sa porozprávajte normálne ako kamarátky, viem, že to niekedy nejde, ale treba to nejak prekusnúť. Ja som s mojou mamou mala strašné hádky a konflikty, kľudne aj pred kamoškou sme sa vedeli pohádať, utekala som z domu všelikde. A viem, že to nebola len jej chyba, že sa toto dialo, ale aj moja. No prišiel jeden deň, kedy to asi všetko liezlo na nervy aj mne, aj mamke. Porozprávali sme sa, prestali sme páliť mosty a ubližovať jedna druhej. Povedala mi, prečo to robila a ja som to pochopila. A viem, že vtedy, keď som s ňou nevychádzala bolo moje najhoršie obdobie aké som kedy zažila.
Preto sa porozprávajte, navrhni jej, či by nešla s tebou (To myslím vážne, ja s mojou mamkou chodím na koncerty a diskotéky občas , podniknite niečo spoločne, ukáž jej, čo všetko si doma urobila, opýtaj sa jejm ako jej pomôžeš. Možno sa cítiš ublížene a ukrivdene, no ver, že to tak úplne nie je. Proste ťa začína brať ako dospievajúceho človeka, ktorý by mal byť zodpovedný, k tomu si ešte aj dievča, tak sa potrebuješ vedieť postarať o domácnosť. Kľudne jej aj hovor o tom, čo bolo v škole, čo sa ti podarilo a podobne...
Stačí sa rozprávať a nezatvárať sa do izby, to ti vravím z vlastnej skúsenosti. Momentálne mám ja po tomto všetkom s mojou mamou veľmi dobrý vzťah, voláme si každý jeden deň a tak ako ona mne poviem čo ju trápi, tak jej to viem povedať aj ja...
Uvedom si, že s ňou musíš žiť minimálne 2 či 3 roky ešte, kým nebudeš plnoletá. Tak sa začnite rozprávať a nekričať po sebe.
a k teme jedinym riesenim je pokojna konverzacia kde si vsetko poviete co mate na srdci POKOJNYM tonom s pochopenim toho druheho a DA SA TO moja mama bola tiez tak a po par takych konverzaciach kde ja jej kludne nieco vravim a ona krici stale tak sa naucila ze ten krik nikam nevedie ani utek ani nic ine a ze len takto sa daju riesit problemy... ale musis si stat za svojim a ozaj nezvysit nikdy hlas lebo to automaticky bude brat ako utok a sa to poserie
preto sa s ňou porozprávaj, nie formou výčitiek hlavne a kľudným tónom ako už bolo spomínané vyššie
a k tvojmu bratovi sa sprava rovnako? bud rada, ze mas pri sebe jeho a starych rodicov ako oporu, ak je tvoj problem fakt taky vazny, tak si s tebou iste radi sadnu aj s tvojou mamou a proste sa o tom porozpravate. teda pokial samozrejme nebudes zas len hladat vyhovorky preco je aj toto neuskutocnitelne :happy: