Napríklad ja som ako dvojročný, teda dva a pol ročný ťahal obrus a ešte dnes si pamätám, že som na seba vylial horúcu kávu. Pamätám si, ako ma zobrala babka do sprchy a oblečeného ma osprchovala.
pametmasilen jak somsa pokakalaa vskolke jedne krat a umyvali ma upratovacky LOL... a len zesom kazdemu robila zle bila atak hmm aletoneni sokova situacia
No toho bolo Keď som naštvala mladšieho brata a on mi od nervov zapichol čerstvo zastrúhanú ceruzku do hlavy...keď som našla v mamininej skrini vianočné darčeky ešte v období, keď som prudko uznávala Ježiška...keď som padla z bicykla a prebrala sa o hodinu doma celá zakrvavená a opuchnutá...no proste radosť byť dieťaťom
bol som strašné nezdarené decko, padol som do potoka a babka ma v poslednu chvíľu vytiahla, drbla na mňa bána oprena o dom, vypúšťal som kolesa na bicykli starým rachetlám a tak všelič ....filip
No keď som mal cca tak 6-7 rokov som niesol betónovú dlaždicu ktorá mi potom spadla na ruky a rozrazila mi brušká na prstoch. Nechápem ako sa mi to podarilo no bolo to hrozné. Celé ruky som mal krvavé, s revom som prišiel domov čo si matka myslela že som prišiel o prsty išiel som potom do nemocnice, tam mi prsty zašili a asi mesiac som nosil tie ruky v obväze a ďalší cca mesiac som mal na bruskach prstov leukoplast.
Ďalší šok bol keď som mal asi 6 rokov myslím. To som sa snažil po lešeni jedného domu dostať na druhé poschodie. Bol som už úplne hore a stačilo len skočiť aby som bol na druhom poschodí. No zakričal na mňa ujo čo susedil s tým domom že čo tam robím. Ja som sa zľakol a z druhého poschodia padol na zem. Našťastie som sa po ceste dolu obuchal o tie železné tyče (na ktorých bol miestami betón) ktoré mi spomalili pád. Čiže som sa potom len postavil, oprášil a utiekol. No telo ma potom dobre bolelo.
A treti prípad keď som mal asi 11 rokov. Som mal nový bicykel. Rútil som si to dolu kopcom čo to išlo. Skúšal som jednoducho maximálnu rýchlosť. Keď som sa už rútil k zákrute, zatiahol som prednú ručnú brzdu a vyhodilo ma to z bicykla. Ja som si natrhol ucho, bol som celý dodrany a bicykel mi narazil o plot jedného domu. Mal som potom pokrivené koleso a odtrhnuty pedál + nejaké veci na ňom.
pamätám :/ a vniesli mi pár fóbií do života :/ ...napr. raz som s bratrancom z druhého kolena špekulovala..on zapálil zápalku a dal ju do pohára a oheň zhasol...pak som to mala urobiť ja a popálila som sa..odvtedy sa bojím ohňa........................
také drobné veci ako že som sa porezal a podobne beriem ako samozrejmosť.
Ale ešte jedna vec možno stojí za zmienku a to som mohol mať asi tak 4 roky. Stál som na stoličke a pozeral sa ako vrie voda. No zrazu mi padla do vody nejaká hračka a v tom reflexe že ju chytím som strčil do vriacej vody ruku
áno žiaľbohu, preto si doteraz pamätám ako ma zneužíval pedofil, či ako som padala do jamy hlbokej tri metre, či strčila nohu do kolesa a vzápetí ako mi dávali dole pančuchy a videla som ako mi odpadol kus mäsa z nohy.. jednoducho fuj...
Keďže som bola (a aj stále som) dieťa, ktoré si dávalo na seba strašný pozor, tak sa mi za celý život stali len tri takéto veci.
Keď som mala 7 rokov a boli sme na dovolenke, tak som si nenormálne spálila chrbát a mala som na ňom (na celom!) obrovské pľuzgiere (odvtedy nenávidím leto a vždy počas neho chodím ako v skafandri, pretože stačí chvíľka a už by ma spálilo a znovu by sa mi spravili hentaké pľuzgiere (blee) A nemienim opúšťať dom s tým, že budem ponatieraná tým hnusným opaľovacím mliekom -.-).
Keď som mala tak nejak 7-8, tak som spadla z hojdačky a zlomila si ruku a vlastne to celé ani nebola moja vina, ale vina toho dievčaťa, ktoré ma hojdalo.
A keď som mala 12 alebo 13, tak som si vybila predný zub, keď som sa bicyklovala - odvtedy mám prirodzený rešpekt voči bicyklom a mám aj celkom problémy s jazdou len s jednou rukou.
raz som dostala hysterický záchvat, keď som sa motala po lese a natrafila som na skupinku ľudí ktorá opekala a okolo tej skupinky ľudí bolo kopec odpadkov, prázdnych fľiaš od chlastu a tak... som ich riadne zdžubala, mysleli si že som blázon, utekali kade ľahšie, to som mala iba štrnásť...
najväčší šok pre mňa bol keď som mala asi 5 rokov.. otec ma učil bicyklovať, nechal ma jazdiť samu na ulici a ja som dostala úplne šialený nápad, vyskúšať, či náhodou neviem prechádzať stenami... tak som si to rozbehla na bikeu oproti stĺpu, no čo vám budem hovoriť... dopadlo to celkom fajn... ..
alebo som zvykla sedávať na kormane na ocovom bicykli... raz som mala rozviazanú šnúrku na teniske a zaplietla sa do kolesa, prehodilo ma pred bike a oco ma ešte aj prešiel (zostala mi hrča na čele takže mám pamiatku doživotnú"
keď som mala asi 8 rokov dostala som kolobežku a mala som v obľube nenormálnou rýchlosťou si to dávať dole kopcom... a samozrejme že jedného dňa som to nejak nevykryla, zaseklo sa mi predné koliesko a ja som letela asi 5 metrov, dopadla som rovno na bradu a mala som ju plnú štrku (ako mladý santa).. takže keď som prišla domov, len som sa usmiala na starkú a polovica kamienkov poodpadávala ale nebolo mi jedno keď mi to dezinfikovala!
a ešte som zabudla spomenúť, že asi v 10 rokoch ma bratranec zhodil zo schodov a padla som rovno do babkinej giga zbierky kaktusov pichliače som mala aj v zadku...
ja som ako 4ročna utekala vo vysokej trave, zrazu šliapnem do niečoho divneho... a tam obrovsky dotrhany potkan, ktoreho mal na rovaši isto babkin pes.. až mam husiu kožu keď to pišem, odvtedy mam fobiu z potkanov a podobnych zvieracich mrtvoliek
ja som ako 10 rocna sedela na posteli, ked tu zrazu vichrica vybila sklenenu tabulu, a dobre 50 centimetrovy kus skla sa zapichol snad 20 cm odomna...stastie, ze moj brat nesiel skor spat, inak by sa to zabodlo do neho...toto by som nikdy nezabudla....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
40 komentov
(ale už mi to začína kompenzovať, necháva si rásť vlasy
"Nevymyslaj si"
... 5 minutes later .....
"Pozri"
"!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!"
No keď som mal cca tak 6-7 rokov som niesol betónovú dlaždicu ktorá mi potom spadla na ruky a rozrazila mi brušká na prstoch. Nechápem ako sa mi to podarilo no bolo to hrozné. Celé ruky som mal krvavé, s revom som prišiel domov čo si matka myslela že som prišiel o prsty išiel som potom do nemocnice, tam mi prsty zašili a asi mesiac som nosil tie ruky v obväze a ďalší cca mesiac som mal na bruskach prstov leukoplast.
Ďalší šok bol keď som mal asi 6 rokov myslím. To som sa snažil po lešeni jedného domu dostať na druhé poschodie. Bol som už úplne hore a stačilo len skočiť aby som bol na druhom poschodí. No zakričal na mňa ujo čo susedil s tým domom že čo tam robím. Ja som sa zľakol a z druhého poschodia padol na zem. Našťastie som sa po ceste dolu obuchal o tie železné tyče (na ktorých bol miestami betón) ktoré mi spomalili pád. Čiže som sa potom len postavil, oprášil a utiekol. No telo ma potom dobre bolelo.
A treti prípad keď som mal asi 11 rokov. Som mal nový bicykel. Rútil som si to dolu kopcom čo to išlo. Skúšal som jednoducho maximálnu rýchlosť. Keď som sa už rútil k zákrute, zatiahol som prednú ručnú brzdu a vyhodilo ma to z bicykla. Ja som si natrhol ucho, bol som celý dodrany a bicykel mi narazil o plot jedného domu. Mal som potom pokrivené koleso a odtrhnuty pedál + nejaké veci na ňom.
Ale ešte jedna vec možno stojí za zmienku a to som mohol mať asi tak 4 roky. Stál som na stoličke a pozeral sa ako vrie voda. No zrazu mi padla do vody nejaká hračka a v tom reflexe že ju chytím som strčil do vriacej vody ruku
Keďže som bola (a aj stále som) dieťa, ktoré si dávalo na seba strašný pozor, tak sa mi za celý život stali len tri takéto veci.
Keď som mala 7 rokov a boli sme na dovolenke, tak som si nenormálne spálila chrbát a mala som na ňom (na celom!) obrovské pľuzgiere (odvtedy nenávidím leto a vždy počas neho chodím ako v skafandri, pretože stačí chvíľka a už by ma spálilo a znovu by sa mi spravili hentaké pľuzgiere (blee) A nemienim opúšťať dom s tým, že budem ponatieraná tým hnusným opaľovacím mliekom -.-).
Keď som mala tak nejak 7-8, tak som spadla z hojdačky a zlomila si ruku a vlastne to celé ani nebola moja vina, ale vina toho dievčaťa, ktoré ma hojdalo.
A keď som mala 12 alebo 13, tak som si vybila predný zub, keď som sa bicyklovala - odvtedy mám prirodzený rešpekt voči bicyklom a mám aj celkom problémy s jazdou len s jednou rukou.
mňau
alebo som zvykla sedávať na kormane na ocovom bicykli... raz som mala rozviazanú šnúrku na teniske a zaplietla sa do kolesa, prehodilo ma pred bike a oco ma ešte aj prešiel (zostala mi hrča na čele takže mám pamiatku doživotnú"
keď som mala asi 8 rokov dostala som kolobežku a mala som v obľube nenormálnou rýchlosťou si to dávať dole kopcom... a samozrejme že jedného dňa som to nejak nevykryla, zaseklo sa mi predné koliesko a ja som letela asi 5 metrov, dopadla som rovno na bradu a mala som ju plnú štrku (ako mladý santa).. takže keď som prišla domov, len som sa usmiala na starkú a polovica kamienkov poodpadávala ale nebolo mi jedno keď mi to dezinfikovala!