Ahojte už naozaj neviem čo mám robiť potrebujem radu. Som prváčka na VŠE v Prahe, na túto školu som veľmi chcela ísť a teraz keď som tu chcem ísť strašne domov a vôbec sa mi tu nepáči. Môj najväčší problém je asi diaľka je mi neskutočne smutno a vôbec tu
sesternica bola takto v Prahe na výške a odišla z rovnakého dôvodu, proste jej chýbal domov a zázemie, teraz normálne študuje tu na SR a nemá problém, a pokiaľ viem, nikto si z nej nerobil srandu alebo nemal o nej nízku mienku, že to nezvládla, je tu absolútne spokojná a neľutuje svoj výber. držím palce
Mňa by zaujímalo ako to že si si to uvedomila až teraz... asi by ma napadlo, že ak budem chodiť domov raz za uhorský rok a žiť v cudzom svete, bude mi smutno...
zaciatky su vzdy take ze sa citis cudzia to ja tiez poznam: ) ale to je sila zvyku, casom si na to zvyknes a bude ti dam dobre : ) vzdy lepsie nez slovensko
bože veď tomu ešte daj čas trošku. nie si vôbec ďaleko, praha je kúsok, a máš tam kopu možností. skús prestať nariekať, a radšej tráviť čas s ľuďmi nejakými, lepšie budeš zvládať takéto stavy, keď nebudeš sama, ale v spoločnosti.
Chcela som tu ísť najmä preto lebo stále chcem niečo skúsiť a potom z toho vycúvam a chcela som zariskovať. Tiež som tu mala ísť so spolužiačkou, ktorá to na poslednú chvíľu zmenila už to bol dosť veľký šok. Najhoršie je to, že aj keď som s kamarátmi mne je proste stále smutno. Bojím sa len toho, že stratím rok máte s tým skusenosti alebo čo ste robili za ten rok?
ved to este vyskusaj a skus najst nejakych kamaratov.. a ked odides, urcite by som sa ti nesmiala.. ja chodim kazdy den do viedne a tiez je mi smutno, ze tam travim 6x do tyzdna a pomaly nemam socialny zivot :/
veď to ma hnevá, že som tu spoznala super ľudí , ale mne proste nestačí mať kopu kamarátov a som spokojná mne je stále smutno za rodinou to je najväčší problém
@natalia5 ale no, ja som predlzovala o rok studium a svet mi nespadol. teda spadol, ale z ineho dovodu a nakoniec som urobila statnicu a normalne pokracujem dalej vo stvrtaku.
ja si myslim ze VSE je skvela skola a uz ked tam raz si tak to snad nevzdas po 5 tyzdnoch alebo kolko...jasne ludia su vselijaki a verim ze ti domov chyba, ale netreba robit unahlene rozhodnutia.
zameraj sa na ucenie, najdi si cas aj na svoje zaluby (v prahe je enormne vela moznosti) a trochu spoznaj aj sama seba.
ja som tiez odisiel /pred koncom prveho rocnika/ pretoze mi interne studium liezlo na nervy a presiel som si tymi recami tiez...ale chcem sa vratit externe no a pravdaze teraz momentalne vyuzivam ten cas na zarabanie...ber to tak, si mlady clovek, zivot je pred tebou, ci uz ostanes alebo odides - svet sa nezruti
viem, že je to iba 5 týždňov ale ja sa nemôžem vôbec sústrediť na učenie jediné na čo sa sústredím je kedy pôjdem domov, každý deň plačem, chodím ako bez duše to už asi nemá zmysel ja si neviem predstaviť že by som tu mala byť ešte dlhšie, ale ďakujem za komenty
ja som tiez prvak na VSE, ale prvak na magistrovi...ako skola je podla mna v pohode, len skoda, ze vacsinou je to tu take anonymne...na masovych prednaskach sa velmi s ludmi nezoznamis, iba ak na cvikach, kde je nas pomenej....a teraz byvam na intraku, kde je skoro stale ticho a ziadna chodbovice, proste nic ...poviem ti tak, to je len prvotny sok, z toho, ze si odisla z domu..tiez som nieco take zazival pred 3 rokmi...a dnes sa mi vobec nechce ist domov, proste sa tam nudim ..takze neboj, vydrz...kludne chod zo zaciatku castejsie domov, po nejakom case uz ti bude to chybat coraz menej ..a ak ta skola bavi, urcite nekonc s nou, VSE ma jednu z najnizsich nezamestnanosti absolventov, takze perspektiva je vysoka
@natalia5 V prvom rade si myslím že by si mala vyhľadať školského psychológa, lepšie ti poradí. V druhom sa o tom skús poradiť s niekým komu dôveruješ zo svojej rodiny. Si už dospelá osamostatnenie by si mohla zvládnuť. Pre začiatok je napríklad dobré aby si domov chodila častejšie. Viem že z prahy to je drahé a dlhé ale možno ti to pomôže.
Inak ak sa rozhodneš to ukončiť a budeš presvedčená že to chceš tak nič nestratíš. Dobre si ale rozmysli to či to nebudeš ľutovať.
PS: Neviem z kade si ale možno by sa dal urobiť aj nejaký prestup na slovenskú VŠ. Pozisťuj si to.
Asi by som nereagoval až takto, ale preto som ani neskúšal ísť do Čiech, hoci školy sú tam lepšie.
Až tak ďaleko to nie je, ale nie je to ani blízko a "stratiť" jeden rok, cez ktorý môžeš robiť čokoľvek - pracovať, cestovať učiť sa niečo a pripravovať sa na ďalšiu VŠ alebo čo, je určite lepšie, ako stratiť 5 rokov, počas ktorých budeš plakať a chodiť alebo bez duše. (alebo nebudeš plakať a chodiť ako bez duše, lebo si na ten neblahý stav zvykneš)
Ak niekto podotkne, že sa na to dá zvyknúť, samozrejme, že dá, ale aj na odrezanú nohu sa dá zvyknúť, čo ešte nie je dôvodom k tomu, aby si ju človek odrezal.
Hlavne je dôležité sa o tom porozprávať s rodičmi - predpokladám, že ti hradia nejaké výdavky atď a úplne ich vylúčiť z akéhokoľvek rozhodovania by nebolo fér.
ahoj, tiež som zažila niečo podobné... akurát možno trochu iná situácia.., tiez som chcela odísť z výšky potom, čo som sa doslova zamilovala do iného študijného odboru, akurát že som už bakalára mala za sebou.Tiez som mala podobné pocity, nevedela som sa na nic sustredit a chodila ako bez duse.Skus navstivit skolsku psychologicku, mne dost pomohla,ak ten studijny odbor bavi skus este vydrzat, navyse si myslim, ze je to kvalitna skola, ked budes mat titul, budes mat viac moznosti na vyber co chces robit..
Mne dost pomohli volnocasove aktivity,ktore ma naplnaju, v podstate sa teraz ani nemam cas nudit sa a rozmyslat, ze ta skola ma nebavi..mam jasny ciel ze ju uz musim dokoncit... stretavaj sa s kamosmi, skus kruzky, mozno o sebe zistis nieco nove..drzim palce !
mne sa nepáči na škole, intráku a ani v tomto meste...
nikoho tu nemám len zopár povrchných vzťahov so spolužiačkami a navyše tú školu ani nezvládam, nechce sa mi učiť a všetko je... hmmm.. jak sa vyjadriť slušne???... zlééé...
takže ešte nejako prežijem ten mesiac a pol do skúškového, kedy ma vyrazia aj so zatvorenými dverami a potom padám domov... :/
takže to skús aj ty vydržať do skúškového a uvidíš jak to dopadne ...
vydrž. Ja teraz tiež plačem kade chodím, lebo sa mi v meste nepáči. Síce je to BB a už aj zmätkujem, spätkujem, už aj ma napadlo jednoducho tam neísť, už aj prestúpiť do rodného mesta. Ale ako si to tu tak pozerám, tak to asi vydržím, však ma tam nezožerú. Domov pôjdem každý týždeň a hotovo. S osamostatnením sa nemám problém, len potláčať pocity je tiež na nič. Vyplač sa a choď s nejakými kamarátkami čo tam poznáš na kávu, oni ťa nakopnú
riešim ten samý problém a to som vo Viedni druhý rok. absolútne som si nezvykla. ale ABSOLÚTNE. už fungujem iba na čistom volnobehu...
ty máš fajn aspoň v tom že si v Prahe, čo je predsa len trochu bližšie našej kultúre ako Rakúsko...no radiť ti nejdem hoci úplne viem o čom hovoríš.. no nie som zrovna z tých ktorí majú patent na správne rozhodnutia
Zatni zuby, to je jediná rada...musíš sa trochu obetovať, povedať si, že budeš mať kvalitné vzdelanie a uvedomiť si, že nech budeš kdekoľvek na ktorejkoľvek škole, domov ti bude chýbať vždy. Začiatky sú...nechcem použiť pojem ťažké...sú iné. Lebo ľudia, prostredie a všetko okolo je iné. Nájdi si kamarátov, začni trochu žiť a potom to bude len a len lepšie Držím palce.
Veď ešte vydrž!! Si tam len mesiac, čo chceš preboha. Vieš, čo by iní dali za to, byť v Prahe? Užívaj si ju!
Ja som takto pred rokom prišla do Brna. Túžila som sem ísť roky, úplne som si to vysnívala, ale bolo to inak. Nemala som tu skoro žiadnych kamarátov, spolužiaci boli hrozní, nemala som tu čo robiť. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som takisto chcela ísť na inú školu, ale vydržala som.. A teraz? Mám tých najlepších kamošov na svete, skvelú prácu, dlho som tu mala frajera, bola som tu aj celé leto, proste je mi tu úžasne a domov chodím tak raz za 2-3 mesiace, aj keď bývam len hodinu odtiaľto.
A bola som na tom naozaj takisto ako ty, takže byť tebou by som počkala, pretože ak škola sama o sebe je v pohode, je to to najmenej.
Nájdi si nejaké záľuby, ako hovorím užívaj si Prahu, spoznávaj ľudí, snaž sa niekam zapadnúť.. A uvidíš, že to časom samo príde, prinajhoršom si daj na jar prihlášku, normálne študuj a ak by sa to do konca roka nezmenilo, pôjdeš inam. Ale ja som si istá, že sa to zmení
Tiez som v Prahe na skole( Prague College ) a mojim jedinym dovodom, preco by som chcela stopnut studium je vyska skolneho a vydavky. Ale nikdy by som sa nechcela vratit na Slovensko , krasne mesto, vela moznosti...
Porozmyslaj nad tym,skus sa prekonat, musis sa dokazat osamostatnit, dokazat, ze si silna, nemozes sa predsa celozivotne upnut na jedno miesto / mesto a potom za nim zialit. Bez rodiny a v novom prostredi je to neskutocne zlozite,s tym suhlasim a plne to chapem.Ale bojuj
Ak sa to nezmeni ani po mnohych snahach, najdi si ekvivalentnu skolu alebo inu skolu niekde blizko domova a skus to tam
ps: a co si budu mysliet ini,to by som teda mala totaaalne na salame
+ co sa tyka stratenych rokov - ja som mala rocny oddych po strednej kvoli operacii kolena a nemala som na vyber, studovat mozes zacat aj o 3 roky, aj o 5 rokov, v dnesnej dobe je plno moznosti,vela zamestnani, kurzov,nadstavieb,....
Vo filme Bangkok Dangerous s Nicolasom Cageom je jedna fakt skvelá veta v zmysle toho, že - ak ťa napadne to, že máš odísť, tak odíď. - Všetko ostatné je chyba.
noo ani nevies ako ta chapem..ja som to ale urobila inak ako ty
tiez som mala ist na skolu ktora je daleko od domova aj ked nie v Cechach ale na Slovensku, no nakoniec som to vzdala a isla na zapis na skolu v rodnom meste..ci to bolo spravne to neviem..stale mam pochybnosti..ale bez rodiny by som asi nevydrzala, jednoducho strasne potrebujem domov, zazemie a tam by som revala kazdy den ako sa poznam
co sa tyka teba, skus este chvilu vydrzat aspon do skuskoveho a potom ak sa nic nezlepsi tak odid..svet sa nezruti, chleba z toho nezlacnie, podas si o tok este raz prihlasku na Slovensku
vydrz cely rok a ked sa to nezmeni az potom chod na inu skolu...a budes to mat jednoduchsie pri skuskach ...nemusis sa stresovat lebo vies ze ked nespravis nic hrozne sa nedeje aj tak chces odist
ahoj Naty, už pisem asi neskoro ale mozno este pomozem, mne sa stal presne takyto isty problem.
Už odmalicka som tuzila ist velmi na vysoku skolu, dostala som sa do Bratislavy a myslela som si ze odpadnem od stastia. Nedostala som internat, ale zohnala som si iny kde som mala super kamaratky,ktore som poznala uz skor, no napriek tomu nebolo nic ruzove. Ako som vystupila z vlaku nech som pocitovala taky pocit uzskosti a samoty, stale som tam plakala, bolo som tam casto sama,volala som mamine neustale a priatelovi ze to tam nemozem vydrzat, ze chcem ist strasne domov. Chybalo mi strasne zazemie,rodina a priatel. Vsetko som to riesila s maminou , nevedela som co mam robit, mamina nechcela aby som to vzdala aby som to raz nelutovala, tak som bola u 2 psychologov ktori mi povedali ze mam pokracovat, tak som to isla este (5. tyzden) vyskusat ale stale vsetko bolo o tom istom a tak som to vzdala. A teraz som doma zhanam pracu , mam tu vsetkych ludi ktorych mam rada, a uz nemam tie pocity, hoci este casto rozmyslam(ako by to bolo keby som este tam,ale to casom urcite prejde) A o rok si dam prihlasku tu u nas, lebo tu vysku si chcem spravit. Ak budes chciet mozeme si potom popisat
moja, ja som si postupne na dialku zvykla az niekedy tento rok a to som uz v 4.rocniku a domov som vzdy chodila kazdy tyzden !! ked sa niekedy rozhodnem ,ze by som mala ostat cez vikend tam,tak vacsinou v stredu zmenim nazor a vo stvrtok naskakujem na vlak....kedze ty si v prahe, tak to mozne asi nebude takto chodit domov, ale podla mna si tam este mozno zvyknes, ak ti chyba domov, tak casto telefonuj, vybav si nejaky lacny pausal na toto...este si tam najdes kamaratov,to by ti malo pomoct...a ved zober si ,ze to nie je navzdy...len na 5 rokov
Pozri sa, ja som to už vzdala z rovnakého dôvodu ako ty a to som bola len v Blave a bývam na východe. Tiež som sa ani nemohla sústrediť na učenie a nikto okolo, kto by ma utešil. Bola som len sama na intráku a nikdy predtým takto nechaná sama napospas a namiesto učenia len som riešila základné veci ako nedostatok peňazí a ja som ešte k tomu nechcela ísť na svoj odbor, skôr som tam šla kvôli tlaku rodiny, aby som šla na výšku. Dopadlo to tak, že som si v zúfalstve uvedomila, že musím ísť za svojím a keď ma rodina potápa svojimi neraĺlnymi očakávaniami prestížne ktorú by som im mohla v debataćh s ich priateľmi priniesť ako dieťa ktoré je na vš a v odbore ktorý má budúcnosť a je ťažký tak nie som ani trochu zlá keď im odopriem toto potešenie. Povedala som im to s malou dušičkou a samozrejme , že to nechceli pripustiť ale je to môj život a musím myslieť na seba, keď sa jedná o mňa. Teraz som pripravená pracovať tento rok a neviem, čo chcem v živote, ale viem , čo neviem - aspoň to som zistila ďaleko od domova...som doma od utorka a už v stredu som pracovala. Čiže keď sa chce, tak sa dá. Veľmi chcem byť niekým a nie len človekom, ktorý sa nechal dať pretlačiť cez všetky možné sitá k niečomu na čo nie je kompetentný .
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
51 komentov
na tvojom mieste by som ešte aspon chvilu ostala
Ty sama sa poznas najlepsie, niekto si zvykne skor, je extrovert, mozno taketo zmeny aj vyhladava.
Niekto je radsej v tom svojom zauzivanom prostredi, s kamosmi a rodinou.
Ked vies, ze si nezvyknes ani dalsi rok, tak mozno zmen skolu.
Ale podla mna je to skoro hovorit, ved si tam len od septembra, je polovica oktobra, jasne ze je ti vsetko cudzie
to prejde
veď to ma hnevá, že som tu spoznala super ľudí , ale mne proste nestačí mať kopu kamarátov a som spokojná mne je stále smutno za rodinou to je najväčší problém
cez rok mozes napr. pracovat, cestovat asi nie
ja si myslim ze VSE je skvela skola a uz ked tam raz si tak to snad nevzdas po 5 tyzdnoch alebo kolko...jasne ludia su vselijaki a verim ze ti domov chyba, ale netreba robit unahlene rozhodnutia.
zameraj sa na ucenie, najdi si cas aj na svoje zaluby (v prahe je enormne vela moznosti) a trochu spoznaj aj sama seba.
"zatat zuby, zacat zit!"
Trošku aj na škodu: pretože tá výška, bude mať určite uplatnenie vyššie ako Slovenské univerzity, no máš sa stresovať, tak choď radšej domov.
Inak ak sa rozhodneš to ukončiť a budeš presvedčená že to chceš tak nič nestratíš. Dobre si ale rozmysli to či to nebudeš ľutovať.
PS: Neviem z kade si ale možno by sa dal urobiť aj nejaký prestup na slovenskú VŠ. Pozisťuj si to.
Asi by som nereagoval až takto, ale preto som ani neskúšal ísť do Čiech, hoci školy sú tam lepšie.
Až tak ďaleko to nie je, ale nie je to ani blízko a "stratiť" jeden rok, cez ktorý môžeš robiť čokoľvek - pracovať, cestovať učiť sa niečo a pripravovať sa na ďalšiu VŠ alebo čo, je určite lepšie, ako stratiť 5 rokov, počas ktorých budeš plakať a chodiť alebo bez duše. (alebo nebudeš plakať a chodiť ako bez duše, lebo si na ten neblahý stav zvykneš)
Ak niekto podotkne, že sa na to dá zvyknúť, samozrejme, že dá, ale aj na odrezanú nohu sa dá zvyknúť, čo ešte nie je dôvodom k tomu, aby si ju človek odrezal.
Hlavne je dôležité sa o tom porozprávať s rodičmi - predpokladám, že ti hradia nejaké výdavky atď a úplne ich vylúčiť z akéhokoľvek rozhodovania by nebolo fér.
Mne dost pomohli volnocasove aktivity,ktore ma naplnaju, v podstate sa teraz ani nemam cas nudit sa a rozmyslat, ze ta skola ma nebavi..mam jasny ciel ze ju uz musim dokoncit... stretavaj sa s kamosmi, skus kruzky, mozno o sebe zistis nieco nove..drzim palce !
zaciatky su fakt tazke..
ked si tam najdes kamaratov, nebudes sa tam citit tak sama
a skus chodievat castejsie domov, aj ked je to dialka...
@mcvpn za tu 22-ku
ja osobne by som sa za rodinou nehrnul a neopustal vzdelanie..
a ako daleko byvas od domova?
nikoho tu nemám len zopár povrchných vzťahov so spolužiačkami a navyše tú školu ani nezvládam, nechce sa mi učiť a všetko je... hmmm.. jak sa vyjadriť slušne???... zlééé...
takže ešte nejako prežijem ten mesiac a pol do skúškového, kedy ma vyrazia aj so zatvorenými dverami a potom padám domov... :/
takže to skús aj ty vydržať do skúškového a uvidíš jak to dopadne ...
ty máš fajn aspoň v tom že si v Prahe, čo je predsa len trochu bližšie našej kultúre ako Rakúsko...no radiť ti nejdem hoci úplne viem o čom hovoríš.. no nie som zrovna z tých ktorí majú patent na správne rozhodnutia
Ja som takto pred rokom prišla do Brna. Túžila som sem ísť roky, úplne som si to vysnívala, ale bolo to inak. Nemala som tu skoro žiadnych kamarátov, spolužiaci boli hrozní, nemala som tu čo robiť. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som takisto chcela ísť na inú školu, ale vydržala som.. A teraz? Mám tých najlepších kamošov na svete, skvelú prácu, dlho som tu mala frajera, bola som tu aj celé leto, proste je mi tu úžasne a domov chodím tak raz za 2-3 mesiace, aj keď bývam len hodinu odtiaľto.
A bola som na tom naozaj takisto ako ty, takže byť tebou by som počkala, pretože ak škola sama o sebe je v pohode, je to to najmenej.
Nájdi si nejaké záľuby, ako hovorím užívaj si Prahu, spoznávaj ľudí, snaž sa niekam zapadnúť.. A uvidíš, že to časom samo príde, prinajhoršom si daj na jar prihlášku, normálne študuj a ak by sa to do konca roka nezmenilo, pôjdeš inam. Ale ja som si istá, že sa to zmení
Porozmyslaj nad tym,skus sa prekonat, musis sa dokazat osamostatnit, dokazat, ze si silna, nemozes sa predsa celozivotne upnut na jedno miesto / mesto a potom za nim zialit. Bez rodiny a v novom prostredi je to neskutocne zlozite,s tym suhlasim a plne to chapem.Ale bojuj
Ak sa to nezmeni ani po mnohych snahach, najdi si ekvivalentnu skolu alebo inu skolu niekde blizko domova a skus to tam
ps: a co si budu mysliet ini,to by som teda mala totaaalne na salame
Btw..doma to poznáš.
tiez som mala ist na skolu ktora je daleko od domova aj ked nie v Cechach ale na Slovensku, no nakoniec som to vzdala a isla na zapis na skolu v rodnom meste..ci to bolo spravne to neviem..stale mam pochybnosti..ale bez rodiny by som asi nevydrzala, jednoducho strasne potrebujem domov, zazemie a tam by som revala kazdy den ako sa poznam
co sa tyka teba, skus este chvilu vydrzat aspon do skuskoveho a potom ak sa nic nezlepsi tak odid..svet sa nezruti, chleba z toho nezlacnie, podas si o tok este raz prihlasku na Slovensku
Už odmalicka som tuzila ist velmi na vysoku skolu, dostala som sa do Bratislavy a myslela som si ze odpadnem od stastia. Nedostala som internat, ale zohnala som si iny kde som mala super kamaratky,ktore som poznala uz skor, no napriek tomu nebolo nic ruzove. Ako som vystupila z vlaku nech som pocitovala taky pocit uzskosti a samoty, stale som tam plakala, bolo som tam casto sama,volala som mamine neustale a priatelovi ze to tam nemozem vydrzat, ze chcem ist strasne domov. Chybalo mi strasne zazemie,rodina a priatel. Vsetko som to riesila s maminou , nevedela som co mam robit, mamina nechcela aby som to vzdala aby som to raz nelutovala, tak som bola u 2 psychologov ktori mi povedali ze mam pokracovat, tak som to isla este (5. tyzden) vyskusat ale stale vsetko bolo o tom istom a tak som to vzdala. A teraz som doma zhanam pracu , mam tu vsetkych ludi ktorych mam rada, a uz nemam tie pocity, hoci este casto rozmyslam(ako by to bolo keby som este tam,ale to casom urcite prejde) A o rok si dam prihlasku tu u nas, lebo tu vysku si chcem spravit. Ak budes chciet mozeme si potom popisat
a čo sa týka straty jedného roku príde mi to trochu vtipné, keď si uvedomím, že niektorí ľudia zbytočnosťami stratia celý život