Ahojte,mám už 19 rokov,a cítim,že strašne dospievam. A pritom nechcem nejako ani dospieť. Cítim sa divne, často spomínam na tie časy,ked som ala 15rokov,a chodievala som na zakladnu,alebo na gympel,a proste aj s kamoškou som stále bola. Bola moja najlepši
Nájsť si veľa nových činností, hobby, ktoré ti vezmú čas, ktorý by si inak venovala len nostalgickému spomínaniu. Chvíľku to potrvá, ale potom si uvedomíš, že v živote musíš ísť ďalej a neustále napredovať.
boze moj ... ja mam 15 a citim sa uplne rovnako ... teda nemyslim tym ze by som chcela mat 10 rokov ... ale proste viem ze uz sa to nevrati co je teraz ze uz nikdy nic nebude takto ... ale inak @1 pomaha D..
ja som sa zacala citit 'staro' v 13tich a mala som z toho mensie depky, no neskor som si uvedomila, ze je lepsi zit pre pritomnost a nie mysliet, co bolo a ake to bolo vtedy super...sice si spomeniem, ze to boli dobre casy, ale tym, ze davam 'sancu' zazit nieco super aj v pritomnosti, som si uvedomila, ze takto to je najlepsie a uz by som cas nikdy vratit nechcela a je mi dobre
Nikto asi nechce dospieť, časi keď sa o nás starali rodičia boli fakt bezstarostne. Teraz už je čas postarať sa o seba sám. Ale má to mega veľa výhod, hlavne čo sa tíka zarábania a určitej slobody, keď ti už nikto nevraví čo môžeš a čo nie iba zákon no .
Btw : neboj príde práca aˇdalšie povinosti a už ti neostane moc času sa nudiť a cítiť opustene , budeš rada za každý voľný deň keď budeš môcť len tak vylihovať doma.
ja som vcera skucala ze chcem ist do skolky alebo ako super bolo na zakladke take ze prva trieda tretia trieda
ked si predstavim ze o rok ma caka vyska obchadzaju ma mdloby a ked sa mi nebodaj sniva ze som tehotna tak sa budim od hrozy (ako vcera napriklad)
a mam 18
uplne sa desim toho ze sa zo mna stane taka stara zanedbana tetka s kratkymi vlasmi co sa bude zaujimat maximalne o svoju zahradku (pritom ja mam zahradky rada ale rozhodne tomu nechcem podriadovat svoj zivot) a nikam nebude chodit (nehovoriac o mojej fobii z ovisnutych prs-niezeby mi velmi malo co ovisat
Nič si z toho nerob... Moji rodičia majú 40 .... a ešte nedospeli. Zato ja mám 15 (!!!) a správam sa dospelejšie ako oni . Občas by dobre padlo keby sme si vymenili role... Ale keď som na dedine na Morave, tak som to najväčšie decko ako sa dá
nie že enchcem vyspieť...ja nechcem byť dospelá a mať dospleé zmýšľanie, stratiť fantaziu, humor, sny a nebodaj zatrpknúť... nie nie nie infantilnosť v istej miere musí byť!
@mercy8 v tom pocite máš pravdu, v dospelosti ti už nikdy nebude tak dobre ako ti bolo v detstve. Jedinú radu ktorú poznám ako tomu zabrániť je "spáchaj samovraždu". Ak nechceš, čo by som sa ti nedivil, a čo by som ti aj odporúčal (v zmysle odporúčal by som ti nerobiť to), tak máš len jednu inú možnosť - zmieriť sa s tým.
@mercy8 Vieš čo, ja som mal podobné pocity po mature, ľudia s ktorými som bol od škôlky sa mi odcudzili a mi chýbalo to čo sme mali ako deti, ale na to si zvykneš prídu nový, hlavne nemysli na to, na tomto svete je nás 7 miliárd, tak snáď nájdeš pár típkov s ktorými to prekonáš. ja by som aj teraz šiel hrať schovku či stanovať, ale všetci majú svoje plány, nikto by nešiel tak sa nudím
Nuž...tak ja som rada tam kde som. Časy strednej školy síce boli pre mňa istým spôsobom prelomové a spomínam na ne skutočne v pozitívnom slova zmysle, no napriek tomu by som sa tam už nechcela vrátiť. Človek si môže uchovať čokoľvek čo chce...svoju fantáziu, predstavy, sny...to ti nikto nevezme. Taktiež, nie vždy sa musíš správať "dospelo"...s priateľmi môžeš byť natoľko infantilná, nakoľko sa cítiš . Okrem toho, myslím si, že skutočná dospelosť nepríde skôr, než budeš finančne nezávislá...takže ja si hovorím, že mám času ešte dosť...VŠ dosť odďaľuje dospelosť.
aj ja som mala také podobné obdobie, ale nakoniec ma to prešlo, so všetkým som sa zmierila a teraz som spokojná a šťastná ...aj keď kedykoľvek by som sa do tých čias vrátila
to je v pohode. ja mám 21 a žijem zodpovedne a samostatne ako 30 ročná. (vlastné bývanie, práca, etc.) a síce som to za mlada chcela, teraz to ľutujem. chýba mi ten pocit keď som došla domov a vedela som že mama niečo uvarila, že neumriem od hladu. hej no, nostalgia..
Dospelosť nie je definovaná vekom Stanovať môžeš stále, aj chodiť do kina, asi si potrebuješ nájsť nových priateľov Poradila by som nejaký krúžok, niečo, kde stretneš nových ľudí, s ktorými si budeš mať čo povedať, záľuby a ľudí s rovnakými záľubami A čo som počula, dospelosť má aj dobré aj zlé stránky Vždy ide o to presne si definovať čo je aké Čaká ťa niečo krásne, že budeš dospelá Myslím si, že svojím zmýšľaním si ďaleko pred rovesníkmi, ešte je skoro sa obzerať - môj názor Všetko, čo potrebuješ, je zmena A nebáť sa jej, všetko sa raz zmení
@mayah to vystihla inak, aj ja sa toho bojím a aj keď mám, niekedy mám proste potrebu správať sa ako decko tiež nechápem, čo si všetci od dospelosti sľubujú... najlepšie keď sa o teba strajú otecko a mamička
ja ti asi neporadim zrejme som uplne ina krvnna skupina
ja nemam absoluutne chut sa vracat do minulosti a nieco prezivat este raz aj ked to bolo super uzasne a neviem ake a to zle uz vobec nie.. a na buducnost myslim velmi rada.. neobzeram sa velmi za seba a kracam dopredu ten smer sa mi paci
a najhorsie je to,ked clovek zastane na rozhrani detstvo a dospelost pretoze jednak ti ludia, s ktorymi prezival pekne chvile maju ine zaujmy, ale on nie a nie s ak niecomu inemu dopracovat...dobre sa je aj zamestnat nejakou brigadou,ta podla mna dokaze vyhnat myslienky...horsie je to,ked sa nezohna a ostatni len niekde trcia v robote...
V poslednej dobe mám úplne rovnaké pocity. Napriek tomu ,že mám 21 stále sa cítim ako pubertiak. A keď si pomyslím ako budem vyzerať v srednom veku alebo starobe uf
tiež som mal tento problém. A kym som býval doma u rodičov, tak som ani nemal potrebu niečo meniť. až do skoro 21 rokov som bol prakticky na úrovni 16 ročného decka.
Teraz už ale s istotou viem, čo znamená byť dospelý. Bývam sám a sám si na seba zarábam.
ani ja nechcem dospieť, chcem byť už zodpovedná, samostatná, zbierať stále nové skúsenosti...no dieťaťom chcem zostať navždy a v tomto veku je to normálne, neboj sa ono to prejde
Ja mám 17, ale cítim sa presne rovnako. Pamätám sa na chvíle kedy som si svedomito pripravovala všetky veci na prvý školský deň a robila si okraje do zošitov.. teraz pôjdem maturovať. Nuž, čas letí..stým asi nič nenarobíme
nemusíš dospieť poznám jedného chalana ktorému sa to nedarí ani v 25 rokoch velké dieťa. stále nevie čo chce možeš si vždy nájsť novú kamošku s ktorou budeš chodiť po vonku a do kina predsa nie? nezáleží kolko máš rokov ale to ako svoj život prežívaš.
To, že nechceš dospieť, znamená, že predsa nie si až tak dospelá Každý sa raz obzrie spätne, je to dobré, ale netreba tomu venovať všetok čas, pretože tým strácame prítomnosť.
A k tomu dospievaniu, nie všetko správne musí byť automaticky dobré, treba hľadieť vpred a hľadať cestu, ktorej na konci ťa možno bude čakať potešenie, avšak nemáš to jasné, stále si môžeš vybrať, chovať sa detsky, (bolo by smutné, keby si si tú možnosť vybrala), alebo tento tvoj pocit dospelosti posúvať ďalej. Snažiť sa dať bodku za kamarátkou, a žiť ďalej, veď po ceste ťa môže stretnúť ešte lepšia kamarátka
@602 dospelosť neznamená len si na seba zarábať a žiť samostatne, je to dosť o pocitoch, keďže tu píšu aj 16ročné, že sa cítia dospelo. Je to v podstate o tom, že to, čo človek prežije, je preňho ukončené. Možno taká vedomosť, že problémy sa nevyriešia samé. Aj keď robí omyly, poučí sa z chýb, a dokáže sa s tým vysporiadať. Človek vtedy nečaká, že ho niekto ocení ak zvládne ťažký deň v práci, či v škole. Nehádže svoje bremeno na druhých a nevyhovára sa- To on. Takže nemyslím si, že odísť od rodičov je úplný prejav dospelosti.
Pre boha dievča !!! máš 19 ??? to je snáď najkrajší vek možeš si robiť čo sa ti len zaráči !!! Nikto ťa nekontroluje A hlavne sa necíť staro čo si povieš v 60 ?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
47 komentov
mne sa to úspešne darí už 21 rokov
umrieť mladý
inak tomuto sa nevyhneš, je to súčasť života a čím skôr si na to zvykneš, tým lepšie pre teba
Tak treba si zapratat hlavu inymi vecami a nemysliet na to.. Ja idem na vysku, ta vraj dokaze predlzit mladost, tak uvidime
-.-
Btw : neboj príde práca aˇdalšie povinosti a už ti neostane moc času sa nudiť a cítiť opustene , budeš rada za každý voľný deň keď budeš môcť len tak vylihovať doma.
ked si predstavim ze o rok ma caka vyska obchadzaju ma mdloby a ked sa mi nebodaj sniva ze som tehotna tak sa budim od hrozy (ako vcera napriklad)
a mam 18
uplne sa desim toho ze sa zo mna stane taka stara zanedbana tetka s kratkymi vlasmi co sa bude zaujimat maximalne o svoju zahradku (pritom ja mam zahradky rada ale rozhodne tomu nechcem podriadovat svoj zivot) a nikam nebude chodit (nehovoriac o mojej fobii z ovisnutych prs-niezeby mi velmi malo co ovisat
preto pijem.
ja nemam absoluutne chut sa vracat do minulosti a nieco prezivat este raz aj ked to bolo super uzasne a neviem ake a to zle uz vobec nie.. a na buducnost myslim velmi rada.. neobzeram sa velmi za seba a kracam dopredu ten smer sa mi paci
Teraz už ale s istotou viem, čo znamená byť dospelý. Bývam sám a sám si na seba zarábam.
Dospel som a do minulosti sa vracať nechcem.
tak to ma prosím nauč.
A k tomu dospievaniu, nie všetko správne musí byť automaticky dobré, treba hľadieť vpred a hľadať cestu, ktorej na konci ťa možno bude čakať potešenie, avšak nemáš to jasné, stále si môžeš vybrať, chovať sa detsky, (bolo by smutné, keby si si tú možnosť vybrala), alebo tento tvoj pocit dospelosti posúvať ďalej. Snažiť sa dať bodku za kamarátkou, a žiť ďalej, veď po ceste ťa môže stretnúť ešte lepšia kamarátka